Presunúť na hlavný obsah

Virtuálny svet má svoje nástrahy

Rodinné vzťahy

Tento týždeň bol Deň bezpečného internetu. Vie sa vaša rodina pohybovať na internete bezpečne?

Vo väčšine slovenských rodín nejestvujú pri používaní internetu žiadne pravidlá. Takmer tretina rodičov sa dokonca vôbec nezaujíma o to, čo ich dieťa na internete robí. Tento týždeň bol medzinárodný Deň bezpečného internetu. Jeho cieľom bolo okrem iného pripomenúť základné pravidlo: Kým na niečo kliknete, dobre si to premyslite!

Na otravné e-maily nereaguj
Mnohí rodičia sa obávajú predovšetkým toho, že im dieťa zavíri počítač a neopatrnosťou tak prídu o dôležité dáta. Väčšina počítačov má nainštalovaný antivírusový softvér, ale na to, aby bol účinný, ho treba pravidelne aktualizovať. Odporúča sa používať aj osobné firewally, čo je ďalší program, ktorý chráni počítač pred narušiteľmi z internetu (zablokuje neautorizovaný pohyb dát z alebo do počítača).

Inou hrozbou je obťažovanie - či už vo forme nevyžiadanej pošty alebo v podobe rôznych poplašných správ. Aj deti sa ako používatelia e-mailov stretávajú so spamami a hoaxami. Najčastejšie v podobe žartovných správ, fotografií a videí, dostávajú aj varovania pred vírusmi a útokmi a reťazové pošty šťastia.

Najrozšírenejšou zábavou v oblasti erotiky a pornografie bolo kolovanie erotických fotografií a videí cez internet a cez mobil. Podľa prieskumu, ktorý nedávno robil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, sa vyše 14 % ôsmakov priznalo, že ich posielajú ďalej.

Napriek tomu, že poskytovatelia internetových služieb ponúkajú automatickú antivírusovú ochranu a filter na spamy, treba naučiť členov svojej domácnosti, že takúto poštu treba jednoducho ignorovať. "Kedysi existovalo niečo ako listové tajomstvo, ale na internete či v mobile akoby neplatilo," pripomína Monika Gregussová z Ústavu detskej psychológie a patopsychológie. V spoločnej e-mailovej schránke alebo v mobile si jednotliví členovia domácnosti pokojne prečítajú aj správy, ktoré im nepatria.

Zvyknite si chrániť svoje súkromie
Osobné údaje by sa na internete zverejňovať nemali - lenže veľa e-mailových adries funguje na princípe krstné meno.priezvisko@domena.sk. Odborníci považujú za bezpečnejšie vybrať si iný typ adresy, ktorá aspoň neprezradí celé meno (deti by radšej mali používať svoju prezývku).
Ak vaše dieťa dostane e-mailom zlomyseľnú správu, treba mu vysvetliť, že takéto správy nemusí otvárať a nemá na ne odpovedať. Správy, ktoré človeka obťažujú alebo zastrašujú či znevažujú, si však treba uchovať, ak by ich v budúcnosti bolo potrebné nejakým spôsobom riešiť.

Na internete by sa nemali zverejňovať žiadne osobné údaje, samozrejme, ak nejde o dospelých a ich pracovnú prezentáciu. Plné meno, poštová adresa, telefonický kontakt by mali byť pre deti na sieti úplným tabu. Prirodzene, týka sa to aj čísla bankového účtu či kódu kreditnej karty. "Ak raz na internete dieťa zverejní svoju fotografiu, stráca nad ňou kontrolu," upozorňuje Peter Čerešník, generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft Slovakia. Všetko, čo voľne umiestnite na web, dávate k dispozícii komukoľvek na svete.

Kde je a čo robí
Väčšina rodičov má prehľad o tom, s kým sa ich dieťa kamaráti a vedia, kam ich potomok chodieva na návštevu. Na internete však pre väčšinu detí nijaké pravidlá neplatia. Kým v reálnom svete sú deti zvyknuté na rôzne príkazy, zákazy a obmedzenia, vo virtuálnom svete ich rodičia vydajú napospas tomu, čo cestou stretnú. Nemusí to byť hneď pornografia alebo stretnutie s pedofilom dohodnuté cez chat, môže ísť aj o míňanie peňazí prostredníctvom SMS na body v rámci internetovej hry alebo "len" o ohlupovanie.

Niektorí rodičia síce sledujú, čo si ich dieťa všíma na počítači, ale neuvedomujú si, že v mobile môžu mať internet doslova vo vrecku. O to dôležitejšie je hovoriť s deťmi o tom, čo na internete robia. Dobrou metódou je nechať sa od detí na internete učiť: Ak ukážu, čo a ako na internete robia, rodič zároveň zistí, o čo sa dieťa zaujíma.
Existujú síce programy, ktoré rodičom umožňujú zablokovať niektoré stránky s nevhodným obsahom, ale technika nie je všetko. Tí šikovnejší ju navyše vedia obísť.

Zakázané ovocie totiž najviac chutí a prieskum medzi slovenskými školopovinnými deťmi potvrdil, že takmer polovica z nich už navštívila internetové stránky určené dospelým nad 18 rokov. Záujem o zakázané stránky, prirodzene, rastie s vekom: Na prvom stupni základných škôl na ne vstúpilo 23 % detí najmä vďaka náhode a zo zvedavosti, na druhom stupni vďaka vplyvu kamarátov dvakrát viac. Takmer tri štvrtiny ôsmakov uviedli, že navštevujú zakázané stránky aj z vlastného záujmu a pre potešenie.

Podľa psychológov samotné zákazy nič nevyriešia. Lepším princípom v internetovej výchove je: Dôveruj, ale preveruj. Na kontrolu stránok, ktoré dieťa navštívilo, stačí na prehliadači stlačiť dve tlačidlá na klávesnici: Ctrl a H (kontrola histórie). Aj samotní rodičia by však mali byť opatrní, lebo aj deti môžu ľahko zistiť, aké stránky navštívili a akú poštu dostávajú. Odborníci radia históriu prehliadaných stránok aj prípadné SMS radšej vymazať...

Základné pravidlá bezpečného internetu
- nštalujte si antivírusový a anti-spyware softvér, pravidelne aktualizujte 
- neznáme a obťažujúce maily ignorujte, aj deti by mali vedieť, že nie je ich povinnosťou odpovedať na výhražné či urážlivé maily nereagujte, ale archivujte si ich
- deti by mali vedieť, že s každým problémom, na ktorý na internete narazia, sa môžu zdôveriť - rodičia by nemali reagovať unáhlene, aby dôveru svojich detí nestratili
- deti sa môžu obrátiť aj na adresu potrebujem@pomoc.sk, ktorá funguje ako internetová poradňa pri Linke detskej istoty, niektoré užitočné rady o používaní internetu nájdete aj na www.zodpovedne.sk
- existujú síce programy, ktoré prístup na nevhodné stránky zablokujú, ale filter nie je stopercentný, účinnejšie je rozprávať sa s deťmi o tom, čo na internete robia
- naučte sa chrániť si súkromie: všetko, čo voľne umiestnite na web, dávate k dispozícii komukoľvek na svete
- niektoré informácie sa na internete vôbec nemajú zverejňovať (skutočné plné meno, poštová adresa, telefonický kontakt)
- rovnako tajné ako číslo bankového konta by malo ostať aj heslo - najmä deti rady na internete diskutujú, vytvárajú si svoje profily a heslo chráni pred tým, aby iní ľudia nemohli na internete zmeniť vašu identitu
- čo raz na internete voľne sprístupníte, nad tým už strácate kontrolu (iní ľudia môžu manipulovať napríklad so zverejnenou fotografiou a rozposielať ju ďalej alebo umiestniť na celkom inú stránku bez vedomia a súhlasu dotyčnej osoby)

Zdroj: Zora Handzová pre Pravdu
Foto: Shutterstock

Internetová bezpečnosť detí v číslach

97,2 % detí na Slovensku má prístup k internetu, a to bez rozdielu medzi ročníkmi

28,7 % rodičov sa podľa tvrdenia detí rôznych vekových skupín vôbec nezaujíma to, čo robia na internete

63,5 % detí hovorí, že doma nemajú zavedené žiadne pravidlá na používanie internetu

40,7 % detí v školskom veku priznáva, že už vstúpilo na stránku s obsahom určeným nad 18 rokov

51,1 % detí zverejnilo na internete niektorý osobný údaj, najčastejšie fotografiu, e-mailovú adresu alebo svoje skutočné meno

10,6 % uvádza, že sa už museli vyrovnávať s nepríjemnými následkami šikanovania, násilia alebo obťažovania cez internet alebo cez mobil

18,5 % detí sa už stretlo s neznámou osobou, ktorú poznali len cez internet, najčastejšie to boli ôsmaci (z nich až 39,8 %)

Zdroj: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie