Presunúť na hlavný obsah

Osvojené deti sú ako odistený granát

Rodinné vzťahy

Psychológ Karol Kleinmann má medzi svojimi klientmi aj rodiny s osvojenými deťmi a pozná aj také, ktoré pre peniaze svojich adoptívnych starých rodičov zabili.

"Náhradní rodičia  nepočítajú s tým, že tieto deti majú iný genetický materiál. Očakávajú, že sa budú správaním podobať na mamu, na otca alebo hoci na tetu z tretieho kolena. Nič také sa nestane. Je tu len jedna veľká neznáma. Osvojené deti sú ako odistený granát," otvorene hovorí psychológ. 


Rodičia sa nelíšia
Náhradní rodičia  sú takí istí rodičia ako všetci ostatní a 99,9 percenta z nich neovláda zásady detskej vývinovej psychológie. Prvý raz spozornejú najčastejšie v období prvého vzdoru dieťaťa - vo veku okolo troch rokov - a pýtajú sa, prečo je to dieťa také negativistické, ale to prekvapí aj rodičov, ktorí majú vlastné deti.

"Veľký šok prichádza zhruba po štyroch-piatich rokoch, keď sa začína viac prejavovať úplne odlišná povaha dieťaťa. A to sa ťahá až do puberty, ktorá je problematická aj s vlastnými deťmi, nieto ešte s cudzími," varuje psychológ. Najmä ak rodičia pritvrdia, lebo chcú vychovať "slušného človeka", každé dieťa sa búri a odmieta poslušnosť, ale adoptované dieťa je nevyspytateľné.  Náhradní rodičia sú sklamaní, obviňujú sa, že neuspeli a bývajú tvrdší. Ich láska sa často zmení na nenávisť.

"Nemôžu čakať žiadnu vďačnosť. Ak si myslia, že si dieťa adoptovali preto, aby urobili dobrý skutok, klamú sami seba.  Aj keď je to záslužné rozhodnutie, každý to robí pre seba, aby zaplnil určité miesto vo svojom živote. Je v tom kus egoizmu presne tak, ako keď na pohrebe plačeme za zosnulým preto, že nás opustil," prízvukuje  Karol Kleinmann.  Ako vraví, v postieľke sú všetky bábätká rovnako milé, ale kto si berie domov malé kuriatko, musí rátať s tým, že mu doma môže vyrásť "škaredý káčer" - agresívny a nezvládnuteľný .

Výchova je mocná vec, ale...
Netreba si zakrývať oči pred faktom, že opustené deti pochádzajú najmä zo sociálne slabších rodín, môžu to byť deti kriminálnikov, alkoholikov, narkomanov  so zdedenými fyzickými či psychickými postihnutiami.  Čo podľa mienky odborníka zmôže s neznámou genetickou výbavou výchova v novej rodine? "Výchova je mocná čarodejnica, ale to by chcelo ideálnych náhradných rodičov v ideálnych podmienkach, a to neexistuje. Náhradným rodičom nezostáva nič, len trápiť sa tak, ako by mali vlastné deti, ale osvojené deti  sú "cudzie", a preto sú nevyspytateľné, nedá sa vedieť, ako môžu reagovať, čo sa v nich odohráva. Preto takéto rodiny potrebujú obojstrannú terapeutickú pomoc už preventívne," radí Karol Kleinmann.

Dobrými kandidátmi na náhradné rodičovstvo sú ľudia vzdelaní, prispôsobiví a ktorí si o umelo vytvorenej rodine nerobia ilúzie, že  im sa nič vážne nemôže stať. "Stáva sa to takmer všetkým a rodičia by mali byť natoľko vyrovnaní, že dokážu život brať taký, aký je.

"Nech už adoptované dieťa dopadne v živote akokoľvek, ak do veku 6 rokov zažije fungujúcu rodinu s mamou a s otcom,  má to preňho nenahraditeľný význam. Ich vzor  mužskej a ženskej úlohy v ňom ostane. Má to zmysel, aj keby to trvalo len dva-tri roky, lebo spoznajú pocit bezpečia, súdržnosti a môže sa rozvinúť ich osobnosť," tvrdí Karol Kleinmann. 
 
Emócie a pocity však vznikajú v štruktúrach mozgu a ak ich dieťa nemá vyvinuté, môžete robiť čokoľvek, pre vrodenú poruchu zostane navždy citovo ploché. 

Druhá vec je, či sa prejavia nejaké zdedené sklony k patologickému správaniu. Ak sa nedostane do prostredia a k činnosti, ktorá je v ňom skryte zakódovaná,  asociálne správanie sa vôbec nemusí prejaviť, ale niekedy stačí, že to skúsi raz a už v tom ide ako v drogách. 

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu