Presunúť na hlavný obsah

Odmieta vaše dieťa oblečenie pre farbu?

Rodinné vzťahy

Už ste zažili, že si váš syn odmietol obliecť nové tričko s odôvodnením, že je "babské"? Alebo že dcéra nechce nasadnúť na bicykel po staršom bratovi preto, že je modrý?

Hoci ste ich neučili, že veci sa delia podľa pohlavia, niečo možno odpozorovali inde. Alebo ste vysielali signál "to nie je pre teba" celkom podvedome, ale váš potomok si ho prečítal a teraz sa podľa neho správa.

Delenie na babské a chalanské
Veci ani farby, hračky ani hry, domáce práce ani iné činnosti sa nedelia na dievčenské a chlapčenské. Ale napriek tomu sú všade okolo nás vzory, ktoré udierajú do očí aj deťom. Žena v módnom časopise, oblečená v pastelových farbách, bábika s modrými očami v ružových šatočkách.

Vyšportovaní muži s nadľudským výkonom na štadióne, spiderman či superman na obrazovke aj v obchode s hračkami. Dievčatko oblečené cukríkovo je sladšie a chlapec s autíčkom alebo s futbalovou loptou silnejší. Stereotypy fungujú hlboko v našom podvedomí: dievča, ktoré lezie po stromoch, ľudí udivuje asi rovnako ako chlapec, ktorý pečie s mamou koláče.

A tak sa deti vlastne iba prispôsobujú tomu, čo od nich okolie očakáva. Dievčatá tak v predškolskom veku často prechádzajú svojím ružovým obdobím a z chlapcov sa stávajú supermani. Keď sa chcete doma takýmto stereotypom vyhnúť, mali by ste začať od seba. Oblečie si niekedy otec rodiny zásteru? Vezme niekedy mama do rúk kladivo či skrutkovač?

Tak ako pri umývaní riadu môže asistovať rovnako dcéra ako syn, tak aj pri tankovaní benzínu môžu pomáhať obe pohlavia. Záleží len na tom, či ich k tomu prizvete. Pre deti sú dôležité hračky - nehovorte im preto nikdy, že "bábiky sú pre dievčatá" a "autíčka sú pre chlapcov". A

k to aj rodičia nevyslovia nahlas, väčšinou sa ku hre nepridajú, ak dieťa siahne po "nesprávnej" hračke. A naopak, aspoň úsmevom ocenia, keď si dieťa vyberie "tú správnu". To však celkom stačí na to, aby dieťa odpozorovalo, čo sa má a čo sa nemá.

Prístup rodičov
Skúste si preto jasne a najlepšie nahlas a pred dieťaťom pripomenúť, že aj chlapec sa môže hrať s barbinou a že je v poriadku, ak si dievča želá k narodeninám futbalovú loptu. Neočakávate od syna, že sa bude znášať bolesť lepšie? Ak mu niekedy niekto z rodiny povedal okrídlenú vetu, že chlapi neplačú, môžete to napraviť.

Ak sa mu otec prizná, že si tiež niekedy poplakal, keď sa mu niečo stalo, alebo keď mu bolo smutno, alebo keď mal na niekoho zlosť, syn bude vidieť, že aj on môže prejaviť svoje emócie bez toho, aby sa za ne musel hanbiť.

Nemusíte mať pochybnosti o budúcej sexuálnej orientácii svojho syna, keď sa mu páči obliekať bábiky, alebo keď si skúša mamine šaty či topánky. Rovnako sa nemusíte báť, či z vašej dcéry vyrastie dobrá manželka a mama, ak sa radšej preháňa na bicykli než kočíkuje a nakupuje. Ak dieťaťu dovolíte hrať sa v zmiešanej skupine detí, od každého sa niečo naučí. Dievčatá od chlapcov pochytia viac akčnosti, naučia sa behať, byť rýchle aj súperiť.

Chlapci sa od dievčat naučia byť viac v pokoji a viac spolupracovať, kresliť, rozvíjať svoju predstavivosť. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či ste ku synovi rovnako nežní ako k dcére? Poľutujete ich úplne rovnako, keď spadnú a udrú si koleno? Nehodnoťte svoje ani iné deti podľa pohlavia.

Veta "také veci dievča nehovorí " je rovnako nezmyselná ako "chlapi neplačú". A keď vaše dieťa príde domov zo školy s tým, že chalani sú blbí alebo presne naopak - nerozvíjajte reč o tom, akí sú chlapci a aké sú dievčatá, ale o tom, čo sa vlastne stalo a kto čo urobil.

Text: Zora Handzová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK