Boj o moc: Čo robiť, keď máte doma malého zúrivca?

Matky zhruba dvoj - trojročných detí z trenčianskeho materského centra Srdiečko sa zhodli, že nepomáha ignorácia, ani hrozby, ani tresty, ba ani napodobňovanie, keď mama začne kričať rovnako intenzívne ako dieťa. Boj o moc a obdobie vzdoru patrí ku zdravému vývinu každého jedinca, ale deti a ich rodičia si ním prechádzajú rôznym spôsobom.

Monika sem prišla so synom Šimonom vo veku dva roky aj tri mesiace. Hrá sa na dospeláka, ale pritom robí aj nebezpečné veci, chce sa hrať s nožom. Niekedy sa rozplače, ak mu rodičia nevyhovejú, alebo začne búchať vecami. "Práve máme obdobie vzdoru, keď sa začína presadzovať a každá informácia, ako ho usmerniť, je dobrá," vraví Monika. 

"Je hlúposť naťahovať sa s dieťaťom kvôli pyžamku!" "Ale ak teraz ustúpim, čo to bude nabudúce?!" v priestore materského centra sa strhne vášnivá diskusia.

Jana nevie, čo má robiť, keď ju dieťa bije. "Vysvetľujem mu to, viem, že chápe, že tým ubližuje, lebo príde a pohladká ma, ale o desať minút to urobí znova," spovedá sa. "Niečo mu zakážem a hneď za to dostanem," sťažuje sa. Vysvitlo, že v tom zďaleka nie je sama. Sú deti, ktoré udrú a deti, ktoré pohryzú.

"My sme otĺkali babky a dedka," pridáva sa s pochopením Miriam, matka dvojročného Miška. "Ale to bolo v čase, keď ho začali strážiť, takže asi na protest," dodáva. Kamarátky s malými deťmi ju prestali volať na návštevy, lebo nikto si nechcel nechať "otĺkať" svoje deti. A keď ku niekomu predsa len zájdu, tí ledva čakajú, kým odídu, lebo toho už majú dosť. "Už som rozmýšľala, že synovi zorganizujem stretnutie s nejakým silnejším jedincom, ale neosvedčilo a to. Bije aj svoju trinásťročnú sestru, konštatuje matka.

"Začínam sa báť aj ja," reaguje vedľa sediaca mama a po očku pozoruje malého výtržníka. V materskom centre totiž debata nebeží ako v prednáškovej sále, v tichu a v plnom sústredení. Všetky mamy, ktoré sa chcú dozvedieť o tom, ako zvládnuť obdobie prvého vzdoru, sem prišli aj so svojimi ratolesťami, poniektoré aj s dvoma a tak sa popri debate venujú aj deťom. Niektoré prišli aj s partnermi a je vidieť, že aj tí sú v materskom centre ako doma. Všade to hučí ako v úli - ľudia, ktorí sedia, sa o chvíľu vymenia s inými - ale tak to majú mamy maličkých detí stále. A dokážu fungovať aj v rozhovore, pri výmene svojich skúseností s výchovou.

Návod je navonok jednoduchý, ale vyžaduje si značnú dávku rodičovskej trpezlivosti a sebakontroly. "Jasne sme mu dali najavo: toto nie! Treba ho výrazne chytiť za ruku, nevysvetľovať dlho, nepútať na "zlé správanie" pozornosť!" znie dobrá rada. Mnohí rodičia si to neuvedomujú, ale všímajú si dieťa najmä vtedy, keď robí to, čo nemá. Vtedy dieťaťu neostáva iná možnosť, ako si získať maminu či otcovu pozornosť, len vyvádzať.

Dieťa svojím vzdorom testuje hranice, kam až môže zájsť a učí sa pohybovať vo svete medziľudských vzťahov. Vtedy mu treba jasne povedať, čo je správne a čo nie, ale bez urážok a bez odmietania a bez trestov. Dvoj- či trojročným človiečikom lomcujú emócie, ale nevie ich pomenovať a ventilovať správne. Pomôže, ak rodičia spolu s ním pomenujú, čo dieťa cíti. "Ty si nahnevaný. Ty si smutný, lebo..." Ak sa im podarí spoločne nájsť riešenie, je to fajn.

"Hráme sa, smejeme sa a zrazu mi dá facku a vraví mama, ja ťa neľúbim," sťažuje sa iná mama.

Psychologička radí, že vtedy je chybou odpovedať dieťaťu rovnako: ani ja ťa neľúbim - lebo každá mama by mala ľúbiť svoje dieťa bezpodmienečne a nie len vtedy, keď je dobré a poslušné. Nie je správne ani kritizovať dieťa ("ty si zlý chlapec!), ale kritizovať jeho čin ("To, čo si spravil, nebolo pekné!").

Prečo sa vlastne deti bijú? Niekedy chcú bitkou iba nadviazať kontakt. Alebo sa chcú presadiť, upútať na seba pozornosť. Alebo získať dominanciu v skupine detí na ihrisku. Slová sú preň v tomto veku ešte veľmi abstraktné, potrebuje cítiť dôsledok svojich činov. Biješ sa? Hádžeš do druhých detí piesok? Ak neprestaneš, odchádzame z ihriska preč! Vtedy však mama musí ustáť ten krik, ktorým dieťa protestuje voči dôsledkom. Ďalšia dobrá skúsenosť.

Záleží na tom, v akom prostredí dieťa vyrastá - či je to jedináčik, ktorý sa pohybuje medzi samými dospelými, alebo sa stretáva s rovesníkmi aj so staršími a s mladšími deťmi. Ale najviac záleží na tom, ako dieťa vedú rodičia. Ak ho priveľmi ochraňujú, alebo keď ho nechajú robiť si, čo chce, výsledok na seba nenechá dlho čakať.

"Stále ma odvšadiaľ vyhadzuje, aj zo záchodu!," sťažuje sa Monika. "Aj tu už sedíš na tretej stoličke, čo mu stále ustupuješ..." upozorňuje ju iná mama.

Otázkou je, kedy do detských konfliktov má zasiahnuť dospelý. Keď voči výtržníkovi nezakročí vlastná mama, mama obete môže do konfliktu vstúpiť, ale riskuje, že mama výtržníka sa urazí, keď niekto cudzí "napráva" jej dieťa. A riskuje aj to, že jej vlastné dieťa sa nenaučí takéto situácie zvládať samé, že sa nebude vedieť presadiť. Takže nechať si otĺkať potomka nie je ono, ale zase stáť celý čas dieťaťu "za zadkom" je preň medvedia služba.

"Rivalita sa začína už keď dieťa lačne loziť, ja to vidím už pri cvičení na fitloptách. Jedno dieťa zamrnčí a mama mu hneď nahrnie hrkálky. Ale prilezie druhé a vezme mu ich. A mama ho buď ochraňuje alebo ho nechá, aby sa učilo, že prežije silnejší," konštatuje iná matka. Deti si odmala všímajú, ako reagujú na ich správanie rodičia a podľa toho sa zariadia ďalej. Ako chlapec na ihrisku, ktorého otec za ním chodil "ako gorila", vyhodil menšie dieťa z autíčka a posadila tam svojho syna. O chvíľu chlapec bez okolkov bral druhým deťom ich veci ako svoje.

"Cvičím mamy s deťmi a musela som zaviesť pravidlá - najprv cvičíme, až potom sa deti môžu hrať. Niektoré mamy sa na to urazili," dodáva cvičiteľka. Pravidlá treba pestovať už od malička. Ale ide o to, aké a ako. Ukázalo sa, že keď sa pre dvojročného bitkára vždy po jeho útoku hra skončila a musel sa ospravedlniť, nakoniec ho to prešlo, asi po dvoch mesiacoch. Aj Veronika má dvojročné dieťa, ktoré bije iné deti a prišla sem preto, lebo sa chce dozvedeiť, ako si s tým poradiť. Diskusie na rôzne výchovné témy v sieti vybraných materských centier v rámci programu Akadémia praktického rodičovstva vrcholia kurzami, akreditovanými ministerstvom školstva. Rodičia sa tu učia, ako rozumieť svojim deťom aj sebe samému.

Text: zoh pre oŽene.sk
Foto: archív Zory Handzovej