Presunúť na hlavný obsah

Krásne mamky z Budmeríc: Ako sa im žije na materskej?

Rodinné vzťahy

Trojica mladých budmerických mamičiek trávi materskú dovolenku spolu, často sa stretávajú.

Keď je pekne, idú do záhrady, keď je chladno, hrajú sa s deťmi v dome. Je to lacnejšie než stretnutia mamičiek v mestách - ušetria na káve a minerálkach, čo je dosť veľká položka v rodinných rozpočtoch. Zaujímalo nás, koľko dnes stojí dieťa, aké sú približné náklady na plienky, jedlo, koníčky, oblečenie a či sa dá na niečom ušetriť.

Trom mamičkám sme položili najskôr všeobecnú a medzi ľuďmi častú otázku: Koľko detí by ste chceli mať? Tridsaťosemročná Mariana hovorí, že deti nikdy neplánovali na kusy. "Odkedy máme Oskarka, sme veľmi šťastní, užívame si ho a nad druhým dieťaťom zatiaľ ani nerozmýšľame. My sme s manželom Dušanom už trocha starší rodičia, a tak sa veľmi tešíme z prvého dieťaťa. Uvidíme. Ak bude druhé, budeme radi."

Dvadsaťsedemročná Michaela má dve deti: "Syn Andrej bude mať v auguste päť rokov, teraz máme malú Nellinku. A - už stačilo! Kapacita je vyčerpaná, ďalšie dieťa neplánujeme." O rok mladšia Eva hovorí, že plánovali aj majú dve deti. Štvorročného Branka a malú, jedenapolročnú Elišku. Eva dodáva: "A možno bude aj tretie - tak o päť rokov. Medzi kamarátmi sa už totiž rozbehla tretia várka a to je inšpirujúce."

V lete sa ušetrí na plienkach
Keď budúci rodičia snívajú o dieťati, zrejme nerátajú, čo ich bude stáť. Predstavujú si skôr, ako ho vychovajú, ako ho budú ľúbiť. Realita však býva krutá a aj drobné výdavky vedia narásť v rodine s deťmi na obrovské sumy. Opýtali sme sa mamičiek, či ich niekedy prekvapilo, koľko dieťa vlastne stojí? Na čo ide najviac peňazí? A na čom sa dá šetriť?

Marianna:
"Je to zhruba toľko, ako som si aj myslela. A náklady? Veľa nás stoja hygienické a čistiace prostriedky, čiže náklady na pranie. U nás na dedine sa totiž deti hneď zašpinia. To, čo je oblečené doobeda, sa už poobede nemôže použiť. Stačí ísť na dvor alebo na ulicu a už je tu katastrofa. Ďalšie veľké náklady si vyžadujú plienky, vlhčené obrúsky a všelijaké pudingy, jogurty a sladkosti, ktoré si deti vyslovene vyžadujú. To sa ani nedá rátať, dávkovať, jednoducho to deti potrebujú. Je toho dosť, čo dieťaťu musíte dať. Nedá sa to nijako oklamať. Keď si napríklad zoberiem lacnejšiu plienku, tak musím prebaľovať častejšie, než keď použijem drahú plienku. Radšej teda kúpim tú drahšiu, lebo viem, že vydrží dve a pol až tri hodiny. Leto je možno lepšie, lebo vtedy chodí malý po dvore nahý."

Michaela: "My sme možno troška ušetrili na detskej výžive Nutrilon. Kedysi sme ho používali viac, teraz ho podávame len ráno, takže náklady sú už nižšie. Ale zasa potrebujeme niečo iné. Takže - ono je to každý mesiac trocha iné, a predsa rovnaké."

Mariana: "Ja ešte Oskara dojčím, takže Nutrilon alebo iné mlieka nekupujeme. Nepotrebujeme ani fľašky, dokonca ani cumlík, takže to je výhoda. Ani nemám predstavu, čo stojí Nutrilon.
Eva: "Aj ja Elišku dojčím a to je skutočne veľmi výhodné. Nielen preto, že dojčenie šetrí peniaze, ale je to aj veľmi šikovné."

V dome je plno hračiek. Deti majú veľa možností, s čím sa zabaviť. Pre rodičov je to možno niekedy problém - koľko hračiek deťom dožičiť a koľko za ne dať? Je to veľká položka v rozpočte?
Mariana:
"Keď bol Oskarko bábätko, veľa hračiek a všeličoho iného sme dostali od kamarátok. My sme partia, okrem nás troch do nej patria ešte ďalšie kamarátky. Keď má niekto z nás narodeniny, povie, čo chce, a poskladáme sa aj na drahší dar. Každá si povie, čo by sa jej zišlo. My sme tak napríklad dostali hojdačku. Oskarko sa aj tak najradšej hrá s umývačkou riadu."

Eva: "U nás to bolo jednoduché - pri druhom dieťati nás už všetko vyšlo lacnejšie - Eliška má všetko od Branka. Zdedila oblečenie z obdobia, keď bol maličký. Má po ňom aj hračky. Eliška už prestala cez deň nosiť plienky, takže nám pomohla šetriť. Vďaka tomu a vďaka dojčeniu sme na tom automaticky trocha lepšie. Míňame jedine na výletoch, chodíme pozerať zvieratká, chodíme do Bratislavy. Pre Elišku kupujem sukničky, ktoré nezdedila, ale aj tie dostávame do daru a od kamarátok."

V meste je viac lákadiel aj výdavkov
Je život s deťmi na dedine lacnejší než v Bratislave?
Michaela:
"To neviem, ale môžem porovnať slovenské ceny s českými. Na Slovensku totiž bývame len dva roky. Musím konštatovať, že v Čechách je materská o dosť väčšia. Tam som dostávala 7 600 Kč a tu mám 195 eur. Predtým som mala jedno dieťa a materskú 7 600 českých korún, teraz mám dve deti a na ne 195 eur. Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykla na tunajšie ceny. Zdá sa mi, že aj plienky sú v Čechách lacnejšie. Plienky a mlieko sa mi zdajú najdrahšie. Ale - tiež mám veľa vecí podedených a to veľmi pomáha."

Eva: "Myslím si, že v Bratislave sa žije drahšie. Ja som z Trnavy a už keď si porovnám Budmerice a Trnavu, tak vidím, že tam je pre  deti viac možností zábavy a vyžitia, čo láka, ale aj to stojí peniaze. Kým som bývala v Trnave, nechcelo sa mi byť s deťmi doma ani v zime. Išla som vždy s kamarátkami von. Keď sme sa chceli zohriať, sadli sme si do kaviarne s detským kútikom a už sa míňalo. Tu, na dedine, sa navštevujeme v domácnostiach, deti sa hrajú na dvore, je to bez výdavkov."

Jedna mamička v našej ankete sa vyjadrila, že šetrí práve na kávach a minerálkach v kaviarničkách. Čoho by ste sa vy ešte mohli vzdať?
Mariana:
"Žijeme tak skromne, že neviem, čo by sa dalo ešte vylúčiť."

Hovoria trom kamarátkam muži, že veľa míňajú, alebo skôr ženy hovoria mužom, že by mali viac zarábať?
Trojica prepukne do smiechu. Michaela odpovedá: "My staviame dom, takže o tom nedebatujeme. Automaticky šetríme a všetko, čo nemusíme mať, si naozaj odpustíme a ide to na dom. Čiže ani neviem, koľko vlastne šetrím."

Mariana: "Keď sa nám narodil Oskarko, bol to pre nás dar, ale aj zlom. Dovtedy sme si žili normálne, nemali sme dieťa, mohli sme si chodiť tam či tam, míňať si na svoje záujmy, ale zrazu je to inak. Už treba toto, treba tamto. Nesťažujem sa však. Manžel má dobrú profesiu, v ktorej primerane zarába, ale aj tak sa snažíme šetriť. Oskarka učíme chodiť na nočník, aby sme už nepotrebovali plienky. Oskarko sa však zatiaľ nenamáha, aby nám vyšiel v ústrety. Položku plienky zatiaľ neškrtáme. A na ostatnom sa šetriť nedá. Podstatné je však jedlo. To je nevyhnutné. Oblečenie kupujeme, samozrejme, aj nové, ale ja mám veľa súrodencov, sme veľká rodina, veľa dostávame, podedené, ale aj nové. Oskarko je benjamínko rodiny, takže dostáva veľa darčekov."

Eva: "My už na hračkách šetríme, Eliške už ich nekupujeme tak veľa, ako sme kupovali synovi. Na sladkostiach sa dá tiež vždy ušetriť."

Mariana: "Súhlasím. Najmä pribináčiky idú do peňazí. Dnes už mal Oskarko dva a do večera je ďaleko. Takže také štyri pribináčiky za deň, keď jeden stojí asi osemdesiat centov, to je dosť. A to je len pribináčik!"

Čo stojí rodinu s deťmi lekár?
Marianna:
"Dvakrát v živote mal Oskarko soplík a raz teplotu - aj to mu išli zuby. Inak nebýva chorý."

Eva: "My najviac minieme na benzín, lebo chodíme k lekárovi do Trnavy." Michaela: "Keď  starší syn začal chodiť do škôlky, bol veľmi často chorý, ale už je to v poriadku."

Chodili mamičky s deťmi na obľúbené plávanie pre bábätká?
Eva:
"Ja som s Brankom chodila. Stálo to asi 1 800 korún na dva mesiace. Potom cenu zvýšili, a tak sme to nechali."

Mariana: "Ja sa teším na lyžovanie. Aj keď lyžiarsky výstroj tiež veľa stojí, ale do toho určite investujeme. Potom už predsa nebudú tie plienky! Lebo to je ozaj veľká položka - balík plienok pre Oskara stojí 18 eur, je to 54 kusov a každé tri hodiny prebaľujem. Tak si to vyrátajte."

Sú deti vekom náročnejšie?
Eva:
"Hračky dávame za nejakú zásluhu, ale ja mám skromného syna. Na otázku, po čom túži, povie, že má dosť hračiek, že mu stačí maličkosť. Potrpíme si však na knižky a to je tiež dosť veľká položka."

Michaela: "Keď sú deti väčšie, ukazujú sa ďalšie možnosti. Boli sme s nimi napríklad na predstavení Spievankovo, chodíme na kultúru a to bude zrejme ďalšia položka v budúcnosti. Počítače sú tiež lákadlom pre všetky deti."

Budú deti dostávať vreckové?
Mariana:
"Keď niečo Oskarko už dnes dostane od rodiny - napríklad na narodeniny -  poctivo mu to uložíme. Asi bude mať raz "svoje peniaze".

Plánujú mamičky prihlásiť deti na nejaký krúžok?
Michaela:
"Syn chodí na angličtinu a šikovné ruky. Je to v rámci škôlky. To nie je nákladné - 8 eur na pol roka."

Mariana: "Môj brat je profesionálny muzikant, keď príde k nám, hneď sa ide za klavír. Sestra tiež hrá na piano, takže predpokladáme, že u nás bude niečo spojené s hudbou."

Eva: "V Bratislave je výhoda, že na rôzne aktivity, ako je  výtvarná a tanečná, môžu chodiť už celkom maličké deti, a to tu na vidieku nie je."

Tri mamy z Budmeríc
Mariana, 37 rokov, manžel Dušan, 38, inžinier v jadrovej elektrárni, syn Oskar, 2 roky
Michaela, 27 rokov, manžel Andrej, 36, pracuje v automobilovom priemysle, deti: Andrej, 5 rokov, Nella, 1,5 roka
Eva, 26 rokov, manžel Branislav, 33, prevádzkar lekární, deti: Braňo, 4 roky a Eliška, 1,5 roka

Text: Helena Dvořáková, Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu