Presunúť na hlavný obsah

Trieda, kde sa učí inak

Rodinné vzťahy

V špeciálnej triede pre deti s poruchami učenia v Základnej škole na Nejedlého ulici v Bratislave môže byť najviac 12 detí. Učiteľ sa tak môže venovať každému zvlášť.

Učitelia využívajú rôzne názorné pomôcky a pracujú s deťmi viac na základe zrakových a sluchových vnemov. S učebnicami plnými textov by si deti samy neporadili.

"Napriek tomu, že tieto poruchy ovplyvňujú celý proces učenia, deti sú schopné vďaka svojej inteligencii zvládnuť vyučovanie v základnej škole. Bývajú zaradené do bežných tried alebo chodia do špeciálnych tried. Tu sa učia tú istú látku ako všetky iné deti, tie isté predmety, len iným, pre ne vhodným spôsobom," vysvetľuje špeciálna pedagogička Dana Brideová zo spomínanej školy. Poruchy čítania sa totiž prenášajú do všetkých predmetov.

V čom je problém

"Deťom sa ťažko pracuje s textom samostatne, aj keď si prečítajú zadanie úlohy z učebnice, často mu nerozumejú. Zadanie im treba prečítať viackrát, vysvetliť im, čo majú urobiť, nasmerovať ich, alebo im to názorne ukázať na príklade. Úlohy sa musia rozdeliť na čiastkové kroky," vyratúva špeciálna pedagogička.

Vďaka menšiemu počtu žiaci môžu častejšie odpovedať ústne, chodiť k tabuli, môžu sa opýtať na všetko, čomu nerozumejú, učiteľ s nimi viac komunikuje a pomáha im. Deti majú pomalšie tempo práce. Jedno cvičenie by niektorí písali aj celú hodinu, vlastné poznámky sú im zbytočné, lebo sú často nečitateľné a nekompletné.
Písomky bývajú vo forme testov, žiaci označujú správne odpovede. Diktáty sa neznámkujú, učiteľ vyhodnocuje len počet chýb a vysvetlí správny pravopis. Ak majú deti dyskalkulické ťažkosti, teda robí im problém počítať, môžu na matematike používať tabuľky s násobilkou, vzorcami.

Špeciálne pomôcky
"Špeciálnych pomôcok pre tieto deti je veľmi málo, ak pomôcky nie sú, vyrobím si ich sama,“ rozpráva Brideová. „Na slovenčinu som pripravila napríklad spoločenskú hru, v ktorej si môžu precvičiť vzory podstatných mien. Kreslila som ju dva mesiace, ale deti sa rady hrajú a skôr si tak učivo zapamätajú. Alebo im spravím tabuľku, ak sa dá, s obrázkami rôznych gramatických javov, je to pre ne prehľadnejšie a jednoduchšie ako v učebnici, kde je látka na viacerých stranách. Majú tabuľku pred sebou a pomocou nej precvičujeme rôzne úlohy.

Aj na matematiku im chystám tabuľky a úlohy," vraví učiteľka. Práca s týmito deťmi je náročnejšia, každému musí nachystať cvičenia „šité na mieru“. "Nie je dyslektik ako dyslektik, každý má inak závažnú poruchu a inak kombinovanú s inými poruchami učenia," usmieva sa špeciálna pedagogička. Pre menších vyrobila pexeso zamerané na precvičovanie slabikového čítania, špeciálne pexeso pre deti, ktoré si mýlia písmená p, b, d, kvartetové karty na písmená, ktoré si deti často zamieňajú: a-o, m-n, k-h, b-d.

Môžu študovať?
Deti s poruchami učenia získajú rovnakú výbavu vedomostí ako deti v bežnej triede a mnohé vynikajú napríklad v umeleckých smeroch ako spev, tanec, ak nemajú problémy s motorikou, alebo v kreslení, ak nemajú problémy s dysgrafiou. Ak sa im v škole, ale najmä doma venujú, môžu vyštudovať aj vysokú školu.
"Ako sa dieťa s poruchou učenia uplatní v živote, to závisí najmä od rodičov. Tieto deti potrebujú pomoc, povzbudenie, oporu a nie všetci rodičia dokážu byť trpezliví, najmä ak nevidia výsledky okamžite. Odstraňovanie porúch je dlhodobá záležitosť a vynaložené úsilie býva často väčšie ako výsledok.

Dopredu je ťažké povedať, či sa poruchu podarí odstrániť, alebo len zmierniť. Treba sa tešiť každému, aj malému úspechu." vraví špeciálna pedagogička. Za veľký úspech považuje, že piataka, ktorý má problémy s motorikou, naučila zaviazať si šnúrky na topánkach. Predsudky voči deťom s poruchami učenia majú nielen tí, ktorí o nich nemajú dosť poznatkov, ale často aj vlastní rodičia. Neradi sa chvália tým, že ich dieťa navštevuje špeciálnu triedu. "Deti sú potom ovplyvnené názorom rodičov a ak sa tí za špeciálnu triedu hanbia, deti to zneisťuje," dodáva učiteľka.
"Poznám herečku, lekára aj inžinierku ekonómku, ktorí s ťažkou dyslexiou skončili vysokú školu a úspešne vykonávajú svoje povolanie. Rodičia im však čítali každú jednu učebnú látku," upozorňuje učiteľka. Dnes pomáhajú študentom s poruchami učenia aj mnohé technické pomôcky. Podľa nových štúdií, nie je nič výnimočné, že ľudia trpiaci dyslexiou úspešne skončia vysokú školu.
Mozog sa stále vyvíja, prostredie mu poskytuje množstvo podnetov, ktoré naň môžu pozitívne vplývať a dospelý človek má väčšiu motiváciu pracovať na sebe ako dieťa.

Zdroj: Zora Handzová pre Pravda Ženy
Foto: Robert Hüttner pre Pravda Ženy