Dvojník prezidenta Gašparoviča pestuje citrusy

Emil Filípek zo Šaštína-Strážov sa na nerozoznanie podobá na slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. Obaja sú rovnako vysokí, majú rovnako postriebrené hlavy, majstrovsky zastrihnuté fúzy, ba aj to isté držanie tela. No kým prezidentovou vášňou je motorizmus, stavbára Filípka fascinujú citrusy.

Keby v prezidentskej záhrade mali skleník s citrusmi, Filípek by ho mohol spravovať a návštevníci by nevychádzali z údivu, aký je prezident nielen právnik, ale aj vynachádzavý záhradník.
Hoci sa Ivan Gašparovič a Emil Filípek pred časom stretli a štrngli si obľúbenou prezidentskou hruškovicou, Filípkov život sa nezmenil. Iba sa ubezpečil, že je dokonalý dvojník. A vynikajúci citrusár, ku ktorému sa o radu utiekajú pestovatelia zo širokého okolia.

Filípek celý život pracoval v stavebníctve, pôvodnou profesiou bol tesár. Na stavbách si ako šikovný organizátor poradil s úskaliami projektov aj partiami stavbárov. Ako zrelého päťdesiatnika ho zradilo načas srdiečko, operovali ho a jeho život sa náhle zmenil.

Ako ďalej, rozmýšľal, keď opäť stál na nohách a musel sa vyrovnať so zdravotnými obmedzeniami.
"Nebol som z tých, čo by zabíjali čas vylihovaním a pozeraním televízie. Vždy ma fascinovali citrusy a tak som sa rozhodol, že ich začnem pestovať," spomína na rozhodnutie zo začiatku deväťdesiatych rokov Emil Filípek.

K letnej kuchyni pristavil skleník. Nestál ho veľa peňazí. Na sklené steny použil štvorlitrové zaváracie poháre, ktoré vo veľkých závodných kuchyniach zavadzali. Na malú stavbu s rozmermi 4x4,5 metra a výškou 3,20 metra minul 786 pohárov.  Zo slnečnej južnej strany zakryl stenu roletou a v zime dosiahol ustálenú teplotu jedným radiátorovým telesom.

"So stavbou šlo všetko ako po masle, ale citrusom sa spočiatku v skleníku nepáčilo. Rastlinky mi hynuli a keď prežili, škľabili sa, nerodili. Vyhodil som do vzduchu dobrých dvanásť- možno pätnásťtisíc korún, kým som citrónovníkom prišiel na kobylku," spomína Emil Filípek.
Všimnime si niektoré zo základných pravidiel, ktoré by mal pestovateľ citrusov dodržať.
Ak máte vysokú vodu ako Emil Filípek, treba ju odviesť. Mandarínky či citrónovníky totiž neznášajú, keď majú korene podmočené.
Rastliny nikdy nestavajte do prievanu, v uzavretých priestoroch je im najlepšie pri oknách, pri letnení si treba dať pozor na silné poludňajšie slnko a citrusy zatieniť.

Emil Filípek našiel ideálne zloženie zeminy: tvorí ju záhradný kompost, rašelina, preosiaty riečny piesok, agroperlit, suchý hovädzí trus (od kráv, nie od býkov) a trocha záhradnej zeminy.
Na hnojenie je vhodný buď suchý hovädzí trus, alebo skvasený slepačí a králičí trus riedený pomerom 1:10 - 15 na liter vody. Pri výžive na list použite podľa návodu listové hnojivá.
Škodce likviduje Emil Filípek v prvej fáze ručným zberom, neskôr chemickým postrekmi.

Ak sú mladé rastlinky na radiátoroch, treba ich podložiť doskou, aby studený vzduch neochladzoval korene a teplý vzduch prúdil mimo rastlinky hore.
V zime treba nechať citrusy odpočívať 2-3 mesiace pri teplote do 10 stupňov Celzia, obmedziť zálievku, aby nevyhnili korene.

Počas vegetačného pokoja je optimálna teplota 10 stupňov, pri kvitnutí 14-16 stupňov, pri letnom raste 22-30 stupňov a pri dozrievaní plodov 14-16 stupňov Celzia.
Ak citrusy začnú kvitnúť, na jeden plod musí pripadať 35-40 listov, v druhom roku 20 listov na jeden plod. Veľa plodov rastlinku vysilí a uhynie. Dbajte na korunku. Každý rok na jar striháme na vonkajší pupeň, aby konáriky smerovali šikmo až vodorovne.
A napokon - nikdy citrus neprelievajte, radšej roste na list. Najlepšia na zálievku je dažďová voda. Teplota vody musí byť o jeden až dva stupne vyššia ako teplota vzduchu v miestnosti.

Prečo sa oplatí práca s podpníkom
Emil Filípek si väčšinu citrusov dopestuje sám. Podpníky spravidla získava z citrusu Poncirus trofiliata, ktorý je vhodný na chladné zimovanie. Naopak, na teplé zimovanie odporúča podpníky Citranž.

Podpníky sa dajú získať aj zo semien citrónov či pomarančov kúpených v obchode. Nikdy však nie z mandarínok, pretože im chýba pri vrúbľovaní afinita.
Výhodou doma vypestovaných rastliniek je lepšia prispôsobivosť slovenským podmienkam.

Citrusár Filípek uprednostňuje zo zahraničia biologický materiál získaný z Chorvátska, pretože jeho klimatické podmienky sa najviac približujú Slovensku. Južné Taliansko je pre nás stále priteplé. Hoci otepľovanie sa prejavuje aj na Slovensku a všeobecne žičí pestovaniu citrusov.

A čo dáva práca okolo citrusov? Naučí trpezlivosti, novým zručnostiam a podaruje aromatickejšie, sladšie a lepšie vyfarbené plody ako ovocie kúpené v supermarkete.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Jozef Sedlák pre Pravdu