Starý vinohrad dáva najlepšie víno

Posledných dvadsať rokov sa nemilosrdne klčujú staré vinice a vysádzajú nové odrody – svetové i slovenské. Rodičovské vinohrady nemusia byť na príťaž, naopak, po rekonštrukcii sa môžu stať ozdobou záhrady a rodinnej pivnice. 

Ukážkou dokonale zvládnutej obnovy pôvodného vinohradu je vinica Tibora a Evy Rumanovcov v Šenkviciach. Šľachtiteľ viniča a záhradná architektka stáli pred 22 rokmi pred otázkou, čo urobiť s vtedy 40-ročným vinohradom a ovocným sadom.

Vari najjednoduchším riešením by bolo vyklčovanie vinohradu. Lenže pozemok zveľaďovali generácie vinohradníkov. Vynímali sa na ňom dve nádherné takmer storočné hrušky, ktoré sa spájali s krásnym detstvom pani Evy a životom jej rodičov i starých rodičov.

Tibor Ruman, ktorý ako šľachtiteľ rád experimentuje s novinkami, sprvu uvažoval, že stará výsadba Tramínu červeného, Čabianskej perly a Frankovky modrej pôjde von. Pred osudovým rozhodnutím sa však dostal do Španielska, kde degustoval tamojšie vína.

"Najkvalitnejšie pochádzali zo 60- až 80-ročných vinohradov. V tej chvíli som si uvedomil, že v Šenkviciach sme s manželkou zdedili vlastne poklad, ktorý treba zachovať a zveľadiť," spomína Ruman.

Pôvodný rodičovský vinohrad vstupuje tejto jari do 63. roku života. Podľa niekdajších veľkovýrobných predstáv by takáto  vinica mala byť už tri razy vyklčovaná! Tadiaľto cesta za dobrým vínom však nevedie.

Dnes sa mnohí vinohradníci radi chvália panenským vínom. Skutočne, je to víno udalosť, pretože pochádza z prvej panenskej úrody. Ale to je vari jeho jediná ozdoba – panenská čistota. Inak ako každý panic je to víno neskúsené.

Ruman vie, o čom hovorí. Päť metrov od starého vinohradu má novozaloženú vinicu, a tak môže porovnávať.

"Rozdiel v cukornatosti muštu zo starej a novej vinice je 2 až 3 stupne. Vína zo starších krov sú plnšie, extraktívnejšie, aromatickejšie, plné minerálnych chutí," vysvetľuje šľachtiteľ.
Rozdiel vyplýva z toho, že kým mladý vinič korení plytko a nemá ešte rozvinutú koreňovú sústavu, starý má korene zahĺbené až do hĺbky 12-15 metrov. Nielenže sa ľahšie vyrovná s nástrahami suchého ročníka, ale pôdu dokonale prepátra a dopraví do bobuliek všetky cenné živiny a minerálne látky.

Z pôvodnej konštrukcie ponechali Rumanovci len betónové stĺpiky. Nemalo zmysel ich vymieňať, poctivo urobené a zabetónované vydržia ešte desaťročia. Obmenili len skorodované drôty. Aj spon 1,5 metra krát 1 meter je prijateľný, hoci v novej vinici už je vzdialenosť medzi radmi, kvôli pohodlnejšiemu obrábaniu, 180 cm.

"V našej starej vinici rastie 400 krov. Ponechal som prakticky všetky. Iba tam, kde bol po mrazoch prasknutý kmienok, som z hlavy vypestoval nový. Klony, ktoré vysadili predkovia mojej manželky, sa ukázali ako jedinečné – platí to tak o tramíne, ako aj frankovke," poukazuje na vysokú biologickú hodnotu pôvodného materiálu Tibor Ruman.

Kým v minulosti sa praktizovala  zásada nechať na kroch maximálnu úrodu, teda 4-5 kíl na ker, teraz ju Tibor Ruman obmedzuje na viac ako polovicu. Dôvod je jednoduchý. Z vysokej úrody hrozna boli vína priemerného charakteru, ktoré  nikomu nič nehovorili.

"Trend je nechať na kre optimálne množstvo plodných očiek. Neplatí pritom jednotné pravidlo. Treba prihliadať na odrody a ich nároky. Niektoré treba narezať nadlho, lebo rodia až na následných ďalekých očkách od hlavy. Takou odrodou je Tramín červený, kde ponechávam 10 až 12 očiek, ale sú odrody, ktoré bohato rodia, ako Müller Thurgau alebo Veltlínske zelené. Pri nich stačí 8 očiek a kratšie rodiace drevo," objasňuje šľachtiteľ.

Preto by mal vinohradník pred založením vinice a tiež predtým ako chytí nožnice do ruky, poznať odrody, ktoré vysádza a ide strihať. Mal by vedieť, aké podmienky znášajú a aký rez vyžadujú. Len potom splnia jeho očakávania.

Ruže upozorňujú na múčnatku
Vinohrad je obrazom svojho majiteľa. Nehovorí len o jeho pracovitosti, remeselnej zručnosti, odbornej vyspelosti, ale aj o tom, aké estetické hodnoty vyznáva.

Rumanovská vinica leží na juhovýchodnom svahu zvažujúcom sa pod miernym uhlom 4-5 stupňov. Krásna poloha. Nad vinohradom sa čnejú ako strážne veže dve hrušky. Na prelome apríla a mája, keď kvitnú, je pod nimi skvelé posedenie. Na konci leta poskytujú ich šťavnaté plody výborné občerstvenie.

Pred viničnými radmi rastú kry ruží. Nie sú tu na ozdobu. Obávaná hubovitá choroba múčnatka napáda ruže skôr ako vinič, a tak vinohradník dostáva signál, že sa má pripraviť na chemický zásah. Čím skôr ho urobí, tým je efektívnejší a minie menej postreku na boj proti chorobe.

A napokon pred vstupom do vinice na dobre viditeľnom mieste tróni na sude veľké štvorčíslo(XXXX). Hovorí o tom, že nejde o anonymný vinohrad, ktorý by mohol hocikto vyklčovať, ale o vinicu úradne vedenú v národnom i európskom registri. 

O tom, ako postupovať pri založení novej vinice, poradí profesionál Tibor Ruman o týždeň. 

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu