Príbeh z pôrodnej sály: Najvyšší princíp

Snaha o udržanie i zachovanie ľudského života patrí k najvyšším princípom práce zdravotníkov. Niekedy však musí lekár či iný zdravotnícky pracovník voliť menšie zlo, inokedy ho po morálnej či etickej stránke situácia poriadne zaskočí.

Pracoval som ako mladší sekundárny lekár na ženskom oddelení menšej vidieckej nemocnice a mal som za sebou už prvú tisícku pôrodov, pri ktorých som pomáhal rodičkám. Boli to nielen fyziologické pôrody - tých bolo, našťastie, najviac - vrátane pôrodov koncom panvovým, ale aj pôrody pri tzv. deflekčných polohách hlavičky, pôrody s pomocou vákuumextraktora, východových klieští, Shuteho klieští, ba za pomoci starších kolegov sa mi už ušli aj pôrody s pomocou cisárskeho rezu.

Pri jednom"praobyčajnom" pôrode panvovým koncom som bol prinútený hlbšie sa zamyslieť nad svojou prácou lekára. Už od prijatia rodičky som vedel, že pôjde o pôrod nožičkami napred. Pri prvom zatlačení sa porodila najprv jedna, potom druhá, no len veľmi slabo vyvinuté nôžky.

Rodička tlačila ďalej, porodila chlapca až po oblasť krížovej kosti, nad ktorou bolo vidieť rozsiahly rázštep chrbtice s kožným defektom. Podľa rozsahu bolo jasné, že pre poškodenie miechy chlapec nikdy nebude chodiť, pravdepodobne neudrží moč ani stolicu, jednoducho, naveky vozičkár odkázaný na pomoc iných. V tomto okamihu prepadol pupočník vedľa ešte neporodenej hlavičky a začali sa vztyčovať obe ručičky dieťaťa, to znamená, že mám len niekoľko okamihov na to, aby som špeciálnymi manévrami a hmatmi zabránil zaduseniu novorodenca. Stačilo by len trošičku spomaliť, čo by si nikto nevšimol a...

V okamihu som si predstavil, čo v živote tohto chlapčeka čaká - od surových ústrkov spolužiakov v škole až po ponižujúce podmienky života invalida u nás. Ale súčasne som si spomenul aj na slová Hippokratovej prísahy - o živote a smrti predsa nemôžem rozhodovať ja! Rýchlo som skončil pôrod, k závažnému nedokysličeniu mozgu u dieťaťa nedošlo.

Prešlo veľa rokov, keď sa pri nás s manželkou počas jednej prechádzky v mestskom parku pristavila staršia pani s pekným mládencom na vozíčku."Ja vám za tohto chlapca ešte raz veľmi pekne ďakujem," povedala mi po tom, čo sa pochválila, že úspešne skončil strednú školu."Priniesol požehnanie pre našu rodinu."

Príbehy, ktorých autormi sú odborníci, externí spolupracovníci Pravdy, sa skutočne stali. Cieľom autorov však bolo dodržať etiku svojej profesie. Zo spomínaného dôvodu sa vám autor predstavuje iba krstným menom.

Zdroj: Jozef zo ženského oddelenia, pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK