Anton Hykisch: Konzum už dnes nie je iba právo, ale povinnosť

Písal o chudobných a bohatých, o tom, čo znamená mať a aké bolestné je nemať. Sympatizoval s chudobnými, zamýšľal sa cez umenie nad sociálnou nespravodlivosťou, stal sa slávnym spisovateľom, ale ani on, ani nasledujúce revolúcie vo svete problém nedostatku nevyriešili. O dnešnej situácii v oblasti "mať a nemať" takmer sto rokov po Hemingwayovi hovorí spisovateľ Anton Hykisch, ktorý je vzdelaním ekonómom.

"Plynulý konzum je základom pre fungovanie normálnej ekonomiky. Ak na trhu chýbajú tovary, ekonomika neplní svoju úlohu. Neschopnosť uspokojiť rastúce potreby ľudí sa môže stať politickým problémom. O pád byrokratického socializmu v našich štátoch sa pričinila neschopnosť plánovaného hospodárstva uspokojiť túžby miliónov ľudí.

Dnes čelíme opačnému problému. V slobodnej trhovej ekonomike máme k dispozícii obrovskú ponuku tovarov a služieb. Vtieravá reklama nás núti stále kupovať. Motorom trhovej ekonomiky je ustavičný a stúpajúci konzum. Výrobky si kupujeme, aby sme uspokojili svoje životné potreby. Čo je však potrebné pre život? Potraviny, čistiace potreby, primeraná doprava, výchova detí, vzdelanie, kultúra, cestovanie? Kde je hranica medzi rozumným konzumom a medzi utrácaním za veci, ktoré nepotrebujeme?

To nie je otázka len pre kupujúcich. To je problém aj pre tých, čo predávajú. Dnes konzum už nie je iba právom, ale povinnosťou. Stávame sa otrokmi agresívnej ponuky. Už neplatia zásady zdravého rozumu. Stali sme sa zajatcami systému, ktorý nás núti odhadzovať staršie, ešte fungujúce veci. Kupujeme veci, lebo sú novšie. Nemusia byť ani lepšie či kvalitnejšie. Konzumná špirála stále stúpa do výšky a nemá svoj strop. Akási babylonská veža. Raz sa môže zrútiť a padnúť nám všetkým na hlavy. V ekonomike znamená obrovské plytvanie energiou. Vyrába sa kopa vecí, ktoré sú objektívne zbytočné či nadbytočné. Zvyšuje sa hromada odpadu ,zastaraných’, ,vlaňajších’ výrobkov. Vo vyspelom konzumnom svete odhadzujeme výrobky, ktoré by mohli pomáhať miliónom ľudí v treťom svete. Stávame sa necitlivými voči miliarde hladujúcich ľudí našej planéty.

Druhým, oveľa nebezpečnejším následkom konzumnej špirály, je kúpa vecí, na ktoré momentálne nemáme. Konzumná špirála nás núti požičiavať si peniaze. Rozrástol sa zložitý systém bankových úverov, hypoték pre milióny ľudí. Málokto si dnes uvedomuje, že ide o samovražedný systém. Vytvára umelý konzum, nepodložený reálnymi možnosťami kupujúcich. Táto reťaz množstva úverov nemôže pokračovať donekonečna. Umelá stavba neplatenia, zadlžovania sa raz musí zosypať. To je podstata svetovej finančnej krízy.

Konzum je príjemný. I ja sa rád sa túlam po obchodoch a shopping centrách, obdivujem nové výrobky, dizajn. Vždy však mám na pamäti radu svojho starého otca z dávnych čias: Kupuj iba to, čo nevyhnutne potrebuješ! Nekupuj to, na čo nemáš! Nepožičiavaj si! Vyhýbaj sa riziku! Odborníci to nazývajú ,trvalo udržateľný konzum’. Taký, ktorý nás nepochová v jeho troskách."

Text: Anton Hykisch pre Magazín Pravdy
Ilustračné foto: Robert Hüttner pre Pravdu