Cesta do minulosti - s génmi hľadáme prapredkov

Kým väčšina ľudí dokáže vypátrať svojich predkov maximálne do predminulého storočia, z jednej vzorky DNA vedia genetici určiť prapredkov spred desiatok tisíc rokov. Cestami do dávnej minulosti, pri ktorých ako časostroj slúžia ľudské gény, sa zaoberá genografia. 

Neraz pritom vedci kráčajú po mínovom poli. Výsledky genetikov nazerajúcich do dávnych čias totiž neprekvapujú len testovaných jednotlivcov. Viackrát už pozmenili všeobecne akceptované historické fakty. Navyše vedecky dokumentujú, akí sme si navzájom všetci podobní. A vo svete, kde sused nenávidí suseda, národ iný národ, rasa inú rasu, sú reči o tom, že sme vlastne všetci vzdialení príbuzní, doslova rozbuškou.

Áno, ešte pred 60-tisíc rokmi žilo celé ľudstvo pekne pohromade vo svojej spoločnej pravlasti v Afrike. Rozdelilo ho až fascinujúce sťahovanie, počas ktorého sa moderný človek dostal doslova do všetkých kútov modrej planéty. Stalo sa tak v relatívne krátkom čase, čo vo svojej knihe Adam a jeho rod zdôrazňuje aj známy popularizátor genografie Spencer Wells. "Nezabúdajte, že pracujeme s evolučnou časovou škálou. Ľudoopice sa objavili na Zemi po prvý raz už pred 23 miliónmi rokov," píše v knihe a následne pre lepšiu predstavivosť zhusťuje toto obdobie akoby do jedného roka.

"Predstavte si, že ľudoopice sa objavili na Nový rok. V tom prípade sa prvé človeku podobné stvorenia kráčajúce vzpriamene vyskytli približne koncom októbra. Homo erectus, ktorý opustil Afriku asi pred dvoma miliónmi rokov, sa objavil až na začiatku decembra. Moderní ľudia by sa neukázali skôr ako okolo 28. decembra a Afriku by opustili na Silvestra. Ľudia teda kolonizovali celý svet počas evolučného žmurknutia oka, malého okamihu v histórii života na našej planéte," píše Wells.

Mutácie spájajú i rozdeľujú
Ako je však vôbec možné, že genetici dokážu analýzou DNA nazerať tak ďaleko do minulosti? Poďme si najskôr predstaviť ich časostroje. Využívajú hneď dva - mitochondriálnu DNA a génový chromozóm Y. Prvý je dámskym "dopravným prostriedkom", pretože sa dedí iba po ženskej línii, teda z matky na dcéru. Chromozóm Y je zase čisto mužské "vozidlo". Prenáša sa len z otca na syna.

"Molekuly mitochondriálnej DNA či chromozómu Y sa prenášajú do nasledujúcej generácie ako celok. Na rozdiel od ostatnej DNA, kde sa preberá časť od matky a časť od otca, pričom bez vyšetrenia rodičov nevieme presne určiť, ktorá časť je od koho," vysvetľuje genetik Vladimír Ferák, ktorý má s analýzou ľudskej DNA vyše dvadsaťročné skúsenosti. Inými slovami, ide o akési dedičné poznávacie znaky, ktoré zostávajú rovnaké, s výnimkou zriedkavých mutácií.

Tie sú však kľúčom k dávnym prapredkom. Keď sa nejaká mutácia objaví, zdedia ju všetci potomkovia. Genetici sa práve podľa mutácií dopracovali až k približne dvanástim prapredkom po mužskej línii a k siedmim po ženskej. U mužov ide o rozdelenie do dvanástich haploskupín, u žien sa zase v populárnej literatúre spomína takzvaných sedem Eviných dcér. Ide o jedincov, ktorí žili pred desiatkami tisíc rokov a ktorí sú predkami väčšiny dnešnej svetovej populácie.

Ako však genetici dokázali určiť, kedy žili? Nuž, v tomto prípade poslúžil iný, len veľmi krátky úsek DNA, na ktorom sa mutácie, naopak, objavujú pomerne často, až desaťkrát častejšie ako inde. Čím majú túto kratšiu časť génu potomkovia praotca haploskupiny rôznorodejšiu, tým žil ich prapredok dávnejšie. V tom je celá veda! Princípy sú teda dané, čo vedcom stále chýba, je dostatočný počet vzoriek, aby sa trasy putovania ľudstva dali pekne zdokumentovať.

V posledných šiestich rokoch sa o to snaží celosvetový Genografický projekt, ktorý má na starosti práve americký genetik a antropológ Wells v spolupráci s National Geographic a spoločnosťou IBM. "Do projektu sa môžu zapojiť ľudia, ktorí sa v skúmanej lokalite narodili a z rovnakého miesta pochádzajú aj ich rodičia a všetci štyria starí rodičia," vysvetľuje Ferák. Jeho neštátne zdravotnícke zariadenie DNA test malo byť pôvodne tiež súčasťou Wellsovho projektu. 

Napokon sa však do zbierania dát nezapojilo. Dôvodom boli zložité administratívne náležitosti, ktoré Američan vyžadoval. Zo zaujímavého vedeckého projektu sa totiž za oceánom hneď po jeho štarte stala doslova kontroverzná záležitosť. Búrili sa mnohé organizácie zastupujúce pôvodné obyvateľstvo z viacerých kútov Spojených štátov, ale aj z iných častí sveta. Obávali sa toho, že výsledky testu ich pripravia o jedinečnosť. A niekedy aj právne či iné výhody vyplývajúce z ich postavenia domorodcov.

"Vedci sa snažia dokázať, že sme tým istým, čím sú aj prisťahovalci, ktorí prišli po Kolumbovi. A že jediný rozdiel medzi nami je ten, že sme prišli pár tisícok rokov pred nimi. Prečo by sme s nimi mali spolupracovať?" pýtal sa v článku v denníku New York Times Maurice Foxx, predseda komisie pre indiánske záležitosti v štáte Massachusetts a člen indiánskeho kmeňa Wampanoag. 

Gény odhalili, že sme v Európe dlhšie
A to sa už dostávame ku kontroverznej časti genografie. Génové cesty do minulosti prepisujú niektoré historické fakty. A nie vždy sa to všetkým páči. Vďaka genetike sa napríklad poopravil názor, v akej dobe sa na starom kontinente usadili predkovia väčšiny dnešných Európanov. "Ešte pred približne dvadsiatimi rokmi sa v histórii udržiavala predstava, že sem prišli v neolite, teda v mladšej kamennej dobe," začína vysvetľovať Ferák.

Vtedy v oblasti úrodného polmesiaca na Blízkom východe vzniklo poľnohospodárstvo. Tamojšia populácia v tých časoch získala obrovskú výhodu oproti lovcom a zberačom, lebo poľnohospodárstvo uživí niekoľkonásobne viac ľudí. Dlhé roky bola zažitá predstava taká, že neolitickí poľnohospodári z Európy vytláčali zaostalejšie pôvodné obyvateľstvo a postupne ho celkom nahradili. Práve genetika však ukázala, že to tak nebolo a že väčšina obyvateľov Európy je paleolitického pôvodu. Teda, že do Európy prišli už pred približne 20-tisíc rokmi, a nie v neolite o desaťtisíc rokov neskôr.

"Šírenie neolitu, ktoré bolo nesporné a ktoré prebiehalo rýchlosťou asi jeden kilometer za rok, teda bolo viac šírením kultúry, menej šírením ľudí," dodáva genetik. Inými slovami, starousadlíci neboli vytláčaní, vyhubení ani nahradení. Len prebrali poľnohospodárske metódy hŕstky novousadlíkov. A takých prípadov je v histórii viac, čo opäť potvrdzujú genetické výskumy.
"Slovania rovnako nevytlačili a nevyhubili Markomanov a Kvádov, len ich slovakizovali. Rovnako ako predtým Markomani a Kvádi markomanovali a kvádizovali Keltov a tak ďalej a tak ďalej. Chcem tým povedať, že čo sa Európy týka, je tu veľmi podobný genofond ako pred desiatkami tisíc rokov. Nijaké veľké výmeny obyvateľstva neprebehli," opisuje Ferák.

Posúvali sa len kultúrne vplyvy. Malá hŕstka výbojnejších ovládla pôvodné obyvateľstvo mocensky, kultúrne a napokon i nábožensky a jazykovo. Dôkazom môžu byť aj naši južní susedia. "Samozrejme, že do Panónskej nížiny prišli maďarské kmene. Ale pôvodné obyvateľstvo rozhodne nevyhnali ani nevyhubili. Keby to boli urobili, dnešní Maďari by sa geneticky odlišovali od ostatnej stredoeurópskej populácie. Ale pravda je taká, že Maďari sú geneticky oveľa viac podobní nám, Rakúšanom či Rumunom, ako napríklad Estóncom či Fínom, s ktorými ich spája ugrofínska jazyková skupina," pokračuje Ferák.

Lingvistické hranice sa teda na mnohých miestach v Európe vôbec nezhodujú s tými genetickými. Ako je to so zložením slovenského obyvateľstva? Podobne ako v celej Európe je to naozaj pestré. Podľa mužskej línie až 42 percent Slovákov patrí k haploskupine R1a, teda k takzvanej baltsko-slovanskej, mykénsko-gréckej a macedónskej vetve.

Geneticki sme si bližší s Maďarmi ako s Poliakmi
Druhé najpočetnejšie zastúpenie na Slovensku má podľa údajov Európskej únie haploskupina R1b, teda talianska, keltská, germánska, chetitská a arménska vetva. Je typická skôr pre obyvateľstvo západnej Európy a na Slovensku k nej patrí zhruba dvadsať percent obyvateľov. Po desiatich percentách majú u nás príslušníci skupín I2a (dinárska, dunajská) a E1b1b (severoafrická, východoafrická, blízkovýchodná a balkánska). Z európskych krajín sú nám, čo sa týka genetického zloženia obyvateľstva, najbližší asi Česi. Oveľa bližší ako Poliaci či Ukrajinci sú nám geneticky Maďari.

Veru, pri skúmaní génov človek neraz príde na fascinujúce fakty o svojej minulosti. Podľa Feráka, ktorého centrum DNA test robí aj komerčné genografické testy, sa už neraz stalo, že si človek prišiel potvrdiť nejakú domnienku o svojom pôvode. "Raz prišiel jeden pán, ktorý mal celkom neutrálne priezvisko, mohol ho získať naozaj hocikde. V teste mu vyšlo, že patrí k haploskupine, ktorá sa v strednej Európe takmer vôbec nevyskytuje, je skôr typická pre grécke ostrovy či pre Kaukaz. Na to mi povedal, no to ma podržte. V jeho rodine sa totiž po generácie traduje, že ich rod pochádza z Arménska. Navyše, keď bol tento pán pred časom na dovolenke na jednom z gréckych ostrovov, pýtali sa ho, či odtiaľ nemá predkov, lebo jeho priezvisko je tam veľmi časté," hovorí genetik.

Slováci však o genografiu zatiaľ príliš záujem nemajú. Na Západe je genetické pátranie v minulosti obľúbené aj vďaka popularizátorom, ako je Spencer Wells či Angličan Bryan Sykes, autor knihy o siedmich Eviných dcérach. "Za oceánom si navyše dáva testy robiť veľa Afroameričanov. Keďže historické záznamy o otrokoch nie sú, je to pre nich často jediná cesta, ako aspoň približne zistiť ich pôvodnú pravlasť," dodáva Ferák. Genografia sa občas do médií dostáva aj prostredníctvom známych osôb. Pred časom spôsobila rozruch správa o prapôvode Hitlera.
Titulky (nielen) bulváru vtedy hlásili, že Hitler má židovských a afrických predkov. Samozrejme, išlo o zjednodušenie, pretože na základe testovania jeho príbuzných vedci prišli len na to, že patrí do skupiny E1b1b, ktorá sa okrem severnej Afriky a Blízkeho východu hojne vyskytuje napríklad aj na Balkáne a je typická až pre 9 percent Rakúšanov. V rámci Wellsovho Genografického projektu sa zase nechal testovať i potomok Charlesa Darwina. Zistilo sa, že patrí k haploskupine R1b, typickej pre západnú Európu. U nás, žiaľ, o predkoch známych Slovákov zatiaľ veľa nevieme, čo je spôsobené spomínaným menším záujmom o genografiu.

"Niekedy sa klienti zaujímajú, či nepatria k nejakému šľachtickému rodu. Keďže niektorí maďarskí a rakúski šľachtici majú vzorku DNA popísanú na internete, môžeme to v niektorých prípadoch overiť. Tak to bolo aj v prípade, keď sa na nás obrátil muž, ktorý mal priezvisko ako jeden známy rakúsky šľachtický rod. Na jeho sklamanie sme však zistili, že jeho predkovia pochádzajú z úplne inej oblasti ako slávni Rakúšania," uzatvára Ferák. Zúfať však nemusel. Mohol si povedať, že jeho predkovia i praotcovia rakúskych šľachticov raz, pred viac ako 60-tisíc rokmi, tvorili veľkú africkú rodinu...

Haploskupiny
I1 (starogermánsko-nordická) - vznikla približne pred 20-tisíc rokmi v Škandinávii; na Slovensku k nej patrí približne 6 percent jedincov 
I2b (starokeltsko-germánska) - vznikla v juhovýchodnej Európe pre 15- až 17-tisíc rokmi; na Slovensku k nej patrí približne 1 percento jedincov  
I2a (sardínska, baskická, dinárska, dunajská) - vznikla v juhovýchodnej Európe pre 15- až 17-tisíc rokmi; na Slovensku k nej patrí približne 10 percent jedincov
N1c1 (uralo-fínska, baltská, sibírska) - vznikla pred 15- až 20-tisíc rokmi na Ďalekom východe; na Slovensku k nej patrí približne pol percenta jedincov 
R1a (baltsko-slovanská, mykénsko-grécka, macedónska) - vznikla pred 18 500 rokmi v strednej Ázii alebo na Blízkom východe; na Slovensku k nej patrí približne 42 percent jedincov
R1b (talianska, keltská, germánska, chetitská, arménska) - vznikla pred 18 500 rokmi v juhozápadnej Ázii; na Slovensku k nej patrí približne 23 percent jedincov
G2a (kaukazská, grécko-anatolská) - vznikla pred 10- až 20-tisíc rokmi v Ázii; na Slovensku k nej patrí približne 1 percento jedincov
E1b1b (severo- a východoafrická, blízkovýchodná, balkánska) - vznikla pred 22-tisíc rokmi vo východnej Afrike; na Slovensku k nej patrí približne 9 percent jedincov
J2 (mezopotámska, minojsko-grécka, fénická) - vznikla pred 18-tisíc rokmi v oblasti Mezopotámie; na Slovensku k nej patria približne 4 percentá jedincov
J1 (semitská - arabská, židovská) - vznikla pred 15- až 24-tisíc rokmi na Blízkom východe; na Slovensku je zriedkavá
T (blízkovýchodná, egyptská, etiópska, arabská) - vznikla pred 25- až 30-tisíc rokmi na Blízkom východe; na Slovensku k nej patrí približne 1 percento jedincov
Q (americká, ázijská) - vznikla v strednej Ázii pred 17- až 22-tisíc rokmi; na Slovensku k nej patrí približne 2,5 percenta jedincov 

Sedem Eviných dcér
U5 (Uršula) - vznikla pred 55-tisíc rokmi v západnej Ázii, na Slovensku k nej patrí približne 20 percent jedincov
X (Xénia) - vznikla pred 30-tisíc rokmi v západnej Ázii; na Slovensku je zriedkavá
H (Helena) - vznikla pred 25- až 30-tisíc rokmi na Blízkom východe; na Slovensku k nej patrí asi 45 percent jedincov
V (Velda) - vznikla pred 13 600 rokmi v dnešnom Španielsku; na Slovensku k nej patria približne 2 - 3 percentá jedincov
T (Tara) - vznikla pred 10- až 12-tisíc rokmi na území dnešnej Sýrie; na Slovensku k nej patrí približne 10 percent jedincov
K (Katarína) - vznikla pred 22-tisíc rokmi v západnej Ázii; na Slovensku k nej patrí približne 5 percent jedincov
J (Jasmína) - vznikla pred 45-tisíc rokmi v západnej Ázii; na Slovensku k nej patrí približne 10 percent jedincov

Text: Milan Čupka pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu