Deti by mali spať v posteli s rodičmi
Renomovaná britská expertka na duševné zdravie detí radí rodičom, aby zavrhli dlhoročné konvencie a dovolili deťom, aby s nimi spali v posteli až do veku piatich rokov.
Podľa riaditeľky vzdelávania v Centre mentálneho zdravia detí v Londýne Margot Sunderlandovej vďaka praxi známej ako "co-sleeping" (spoločné spanie) vyrastajú z takýchto detí pokojní, zdraví dospelí ľudia.
Sunderlandová, autorka 20 kníh, začlenila svoju radu do diela The Science of Parenting (Veda rodičovstva). Je si zisteniami založenými na 800 štúdiách úplne istá. Tvrdí, že prax bežná v Británii aj inde, že sa deti len niekoľko týždňov staré učia spať samotné, je škodlivá, pretože akékoľvek odlúčenie od rodičov zvyšuje hladinu hormónov ako kortizol, ktoré sa v tele vytvárajú v reakcii na stres.
Jej zistenie vychádza z vedeckých štúdií počas uplynulých 20 rokov, zaoberajúcich sa vývojom detského mozgu a analýzami toho, ako deti reagujú za určitých okolností. Napríklad jedna neurologická štúdia ukázala, že mozog dieťaťa odlúčeného od rodičov vykazuje obdobnú aktivitu ako pri fyzickej bolesti. "Štúdie z celého sveta ukazujú, že spoločné spanie do veku piatich rokov dieťaťa je preň veľkým prínosom. Až do piatich a viac rokov môžu deti trpieť úzkosťou z odlúčenia, čo ich môže poznamenať v neskoršom živote. A takú úzkosť upokojuje spoločné spanie," konštatuje Sunderlandová. Symptómy podľa nej môžu byť aj fyzického rázu. Cituje v tejto súvislosti jednu štúdiu, podľa ktorej zhruba 70 percent žien, ktoré v detskom veku pri plači nikto "nečičíkal," trpelo v dospelosti zažívacími ťažkosťami.
Sunderlandová svojou knihou skrížila zbrane s rodičovskou guru Ginou Fordovou, ktorej rady čítajú tisíce rodičov. Fordová presadzuje, aby dojčatá mali od veľmi útleho veku vlastnú postieľku a aby sa učili spať bez asistencie dospelých. Podľa Sunderlandovej však presťahovanie niekoľkotýždňového batoľata do jeho vlastnej postieľky aj v prípade, že v noci plače, so sebou nesie zvýšenie hladiny kortizolu v jeho organizme.
Štúdia detí do piatich rokov ukázala, že viac ako 90 percentám z nich stúpa hladina kortizolu, keď idú do materskej škôlky, u 75 percentách klesá pri návrate domov. Profesor Jaak Panksepp, neurovedec na Washingtonskej štátnej univerzite, ktorý ku knižke napísal predslov, označil argumenty Sunderlandovej za logické a konzistentné s neurovedou. "Múdra spoločnosť si ich vezme k srdcu," povedal. Podľa Sunderlandovej je ukladanie osamotených detí na spánok predovšetkým západným javom, ktorý so sebou nesie zvýšené riziko syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS). Môže to byť preto, že dieťaťu chýba upokojujúci vplyv vedľa neho ležiacej matky na dýchanie a funkciu srdca.
Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK
Sunderlandová, autorka 20 kníh, začlenila svoju radu do diela The Science of Parenting (Veda rodičovstva). Je si zisteniami založenými na 800 štúdiách úplne istá. Tvrdí, že prax bežná v Británii aj inde, že sa deti len niekoľko týždňov staré učia spať samotné, je škodlivá, pretože akékoľvek odlúčenie od rodičov zvyšuje hladinu hormónov ako kortizol, ktoré sa v tele vytvárajú v reakcii na stres.
Jej zistenie vychádza z vedeckých štúdií počas uplynulých 20 rokov, zaoberajúcich sa vývojom detského mozgu a analýzami toho, ako deti reagujú za určitých okolností. Napríklad jedna neurologická štúdia ukázala, že mozog dieťaťa odlúčeného od rodičov vykazuje obdobnú aktivitu ako pri fyzickej bolesti. "Štúdie z celého sveta ukazujú, že spoločné spanie do veku piatich rokov dieťaťa je preň veľkým prínosom. Až do piatich a viac rokov môžu deti trpieť úzkosťou z odlúčenia, čo ich môže poznamenať v neskoršom živote. A takú úzkosť upokojuje spoločné spanie," konštatuje Sunderlandová. Symptómy podľa nej môžu byť aj fyzického rázu. Cituje v tejto súvislosti jednu štúdiu, podľa ktorej zhruba 70 percent žien, ktoré v detskom veku pri plači nikto "nečičíkal," trpelo v dospelosti zažívacími ťažkosťami.
Sunderlandová svojou knihou skrížila zbrane s rodičovskou guru Ginou Fordovou, ktorej rady čítajú tisíce rodičov. Fordová presadzuje, aby dojčatá mali od veľmi útleho veku vlastnú postieľku a aby sa učili spať bez asistencie dospelých. Podľa Sunderlandovej však presťahovanie niekoľkotýždňového batoľata do jeho vlastnej postieľky aj v prípade, že v noci plače, so sebou nesie zvýšenie hladiny kortizolu v jeho organizme.
Štúdia detí do piatich rokov ukázala, že viac ako 90 percentám z nich stúpa hladina kortizolu, keď idú do materskej škôlky, u 75 percentách klesá pri návrate domov. Profesor Jaak Panksepp, neurovedec na Washingtonskej štátnej univerzite, ktorý ku knižke napísal predslov, označil argumenty Sunderlandovej za logické a konzistentné s neurovedou. "Múdra spoločnosť si ich vezme k srdcu," povedal. Podľa Sunderlandovej je ukladanie osamotených detí na spánok predovšetkým západným javom, ktorý so sebou nesie zvýšené riziko syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS). Môže to byť preto, že dieťaťu chýba upokojujúci vplyv vedľa neho ležiacej matky na dýchanie a funkciu srdca.
Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK
