Je vám zle? Pes vás z toho vylíže
Zvierací terapeuti - psy, mačky, zajačiky, ale aj morčatá, môžu ľuďom pomôcť liečiť dušu i telo.
Zvieratá sa stali našimi životnými partnermi. Sú súčasťou rodiny, dôverníkmi, ktorí môžu všetko vidieť a počuť a ktorí nikdy nezradia. Delíme sa s nimi o emócie, upokojujú nás, napĺňajú nám dušu a vypĺňajú samotu. A pomáhajú nám aj pri liečení nejednej diagnózy. V posledných rokoch sa využíva asistovaná terapia psami – canisterapia ako doplnok klasickej medicíny.
Budúci liečiteľ
Canisterapia sa môže robiť s akýmkoľvek psím plemenom. Nemusí to byť špeciálne vyšľachtený pes na terapiu, s úspechom sa používajú nielen čistokrvné rasy, ale aj rôzne pouličné zmesky. Dôležité je, aby to bol pokojný, vyrovnaný a ovládateľný pes, ktorý má rád ľudí a ktorého nerozhádžu neočakávané zvuky, prudké pohyby či krik detí. Od šteňacieho veku však musí žiť so svojím pánom doma, nie v koterci, pretože len vtedy si dokáže vytvoriť silný vzťah k človeku.
Dobrý a zlý pes
"Nie je vhodný a nevhodný pes. Canisterapiu môže robiť v podstate každý pes. Ako terapeuti pracovali aj americkí stafordi či stafordshirskí bulteriéri a mali veľmi dobré výsledky. Záleží na spôsobe odchovu, na výchove a na jeho majiteľovi. Pretože zlý pes neexistuje, existujú len bojoví majitelia," tvrdí cvičiteľka psov Drahomíra Fridrichová.
Ako pomáhajú
V čom spočíva terapia psami? Deti, ale aj dospelí sa so psom najmä maznajú. Zviera je pre nich kamarát, ktorý uspokojuje ich citové potreby a rozvíja sociálne väzby, napr. pri autizme alebo Downovom syndróme. Pri vážnejšom postihnutí, napríklad pri detskej mozgovej obrne či skleróze multiplex, sa používa tzv. polohovanie – pes sa rôzne natočí a podľa potreby mení polohu. Pacient si napríklad cez zviera, ktoré leží na boku, prehadzuje nohy, natiahne sa vedľa neho, položí si naň hlavu, ruky. Chorý vníma teplo zvieraťa, postupne si prehrieva končatiny. Najmä deťom sa pri tom uvoľňujú svaly a zbavujú sa svalových kŕčov.
Canisterapia však aj znižuje stres a tepnový tlak, pomáha pri depresiách či zvyšuje sebadôveru.
Malý či veľký?
Pokojné psy sa hodia na polohovanie. Veselé a živé psy zasa pre ľudí, ktorých treba prebudiť k životu. Pre prácu s telesne postihnutými (detská mozgová obrna, skleróza multiplex) sa hodia veľké psy, ktoré svojím telom lepšie prehrejú ich svalstvo. Tam, kde treba zlepšiť jemnú motoriku, sa hodia psy s dlhšou srsťou, ktorá je príjemná na dotyk. Pre dlhodobo ležiacich sú vhodné menšie psy, ktoré sa k nim pritúlia.
Pes mu vrátil sebavedomie
Drahomíra Fridrichová z kynologického klubu Ekoiuventa sa canisterapii venuje už dvanásť rokov. Za pacientmi chodí s Olinkou (ruský chrt barzoj) a Jamaicou (kernský teriér). "Jamaica je skúsený terapeut, ktorý sa osvedčil pri týraných deťoch. Tento veselý malý psík znesie veľmi veľa a neprekáža mu ani nejaký ten štuchanec," predstavuje štvornohé terapeutky ich majiteľka.
Aj rodičia oboch sučiek - Olinky a Jamaicy - mali certifikáty na canisterapiu. Jamaica je dokonca 4. generáciou psích liečiteľov. A je to na nej vidieť, je absolútne neagresívna. Jamaica pracovala so šesťročným týraným chlapčekom, ktorého odobrali rodičom. Mal zanedbané zlomeniny, popáleniny, nekomunikoval, bol vo veľmi zlom psychickom stave. V detskom domove ho zasa šikanovali deti. "Po tretej návšteve Jamaicy sa chlapčekovi zdvihlo sebavedomie. Nevedel komunikovať a kontaktovať sa s ľuďmi, ktorí mu dovtedy len ubližovali. Odrazu mal blízku dušu - psíka, ktorý ho počúval na slovo. Už bol niekto a deti ho začali uznávať. Keď chcel so psíkom cvičiť niekto iný, musel ho poprosiť. Terapia s Jamaicou mu vrátila sebavedomie a osobnosť."
Ruskí chrti sú zasa výborní terapeuti pri polohovaní. Olinku využívajú pri detskej mozgovej obrne, na uvoľnenie spasmatických kŕčov, na rozvíjanie hrubej a jemnej motoriky.
"Robíme veľmi veľa s autistami, s deťmi s mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, so psychiatrickými poruchami, ako schizofrénia či depresia, spolupracujeme aj s logopédmi," vymenúva široký záber práce Drahomíra Fridrichová.
Ako často
Pes liečiteľ by mal vydržať aspoň dvadsať minút v jednej polohe. Pretože terapeutické sedenie je preňho psychicky náročné, nemal by pracovať dlhšie ako dva razy týždenne po jednej hodine. Aby sa mohol odreagovať, potrebuje oddych, prechádzky, ale aj hry. Väčšina psov neznesie kontakty s telesne alebo duševne postihnutým ľuďmi. Ich prejavy sú pre psov nezrozumiteľné, aj preto je canisterpia taká náročná na psychiku zvieraťa.
Odporúčanie lekára
Ako v praxi funguje canisterapia? „Pracujeme vždy na odporúčanie lekára, špeciálneho pedagóga, psychiatra či psychológa. Podľa toho, akú má klient diagnózu, pod vedením špecialistu určíme spôsob liečby, čas a cieľ, ktorý má psík vyriešiť. Každý pes má pracovnú knižku, presné záznamy z každej terapeutickej hodiny, aby sme vedeli, či liečba naozaj a ako pomáha, " vysvetľuje Drahomíra Fridrichová.
Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: Pravda - Robert Hüttner
Budúci liečiteľ
Canisterapia sa môže robiť s akýmkoľvek psím plemenom. Nemusí to byť špeciálne vyšľachtený pes na terapiu, s úspechom sa používajú nielen čistokrvné rasy, ale aj rôzne pouličné zmesky. Dôležité je, aby to bol pokojný, vyrovnaný a ovládateľný pes, ktorý má rád ľudí a ktorého nerozhádžu neočakávané zvuky, prudké pohyby či krik detí. Od šteňacieho veku však musí žiť so svojím pánom doma, nie v koterci, pretože len vtedy si dokáže vytvoriť silný vzťah k človeku.
Dobrý a zlý pes
"Nie je vhodný a nevhodný pes. Canisterapiu môže robiť v podstate každý pes. Ako terapeuti pracovali aj americkí stafordi či stafordshirskí bulteriéri a mali veľmi dobré výsledky. Záleží na spôsobe odchovu, na výchove a na jeho majiteľovi. Pretože zlý pes neexistuje, existujú len bojoví majitelia," tvrdí cvičiteľka psov Drahomíra Fridrichová.
Ako pomáhajú
V čom spočíva terapia psami? Deti, ale aj dospelí sa so psom najmä maznajú. Zviera je pre nich kamarát, ktorý uspokojuje ich citové potreby a rozvíja sociálne väzby, napr. pri autizme alebo Downovom syndróme. Pri vážnejšom postihnutí, napríklad pri detskej mozgovej obrne či skleróze multiplex, sa používa tzv. polohovanie – pes sa rôzne natočí a podľa potreby mení polohu. Pacient si napríklad cez zviera, ktoré leží na boku, prehadzuje nohy, natiahne sa vedľa neho, položí si naň hlavu, ruky. Chorý vníma teplo zvieraťa, postupne si prehrieva končatiny. Najmä deťom sa pri tom uvoľňujú svaly a zbavujú sa svalových kŕčov.
Canisterapia však aj znižuje stres a tepnový tlak, pomáha pri depresiách či zvyšuje sebadôveru.
Malý či veľký?
Pokojné psy sa hodia na polohovanie. Veselé a živé psy zasa pre ľudí, ktorých treba prebudiť k životu. Pre prácu s telesne postihnutými (detská mozgová obrna, skleróza multiplex) sa hodia veľké psy, ktoré svojím telom lepšie prehrejú ich svalstvo. Tam, kde treba zlepšiť jemnú motoriku, sa hodia psy s dlhšou srsťou, ktorá je príjemná na dotyk. Pre dlhodobo ležiacich sú vhodné menšie psy, ktoré sa k nim pritúlia.
Pes mu vrátil sebavedomie
Drahomíra Fridrichová z kynologického klubu Ekoiuventa sa canisterapii venuje už dvanásť rokov. Za pacientmi chodí s Olinkou (ruský chrt barzoj) a Jamaicou (kernský teriér). "Jamaica je skúsený terapeut, ktorý sa osvedčil pri týraných deťoch. Tento veselý malý psík znesie veľmi veľa a neprekáža mu ani nejaký ten štuchanec," predstavuje štvornohé terapeutky ich majiteľka.
Aj rodičia oboch sučiek - Olinky a Jamaicy - mali certifikáty na canisterapiu. Jamaica je dokonca 4. generáciou psích liečiteľov. A je to na nej vidieť, je absolútne neagresívna. Jamaica pracovala so šesťročným týraným chlapčekom, ktorého odobrali rodičom. Mal zanedbané zlomeniny, popáleniny, nekomunikoval, bol vo veľmi zlom psychickom stave. V detskom domove ho zasa šikanovali deti. "Po tretej návšteve Jamaicy sa chlapčekovi zdvihlo sebavedomie. Nevedel komunikovať a kontaktovať sa s ľuďmi, ktorí mu dovtedy len ubližovali. Odrazu mal blízku dušu - psíka, ktorý ho počúval na slovo. Už bol niekto a deti ho začali uznávať. Keď chcel so psíkom cvičiť niekto iný, musel ho poprosiť. Terapia s Jamaicou mu vrátila sebavedomie a osobnosť."
Ruskí chrti sú zasa výborní terapeuti pri polohovaní. Olinku využívajú pri detskej mozgovej obrne, na uvoľnenie spasmatických kŕčov, na rozvíjanie hrubej a jemnej motoriky.
"Robíme veľmi veľa s autistami, s deťmi s mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, so psychiatrickými poruchami, ako schizofrénia či depresia, spolupracujeme aj s logopédmi," vymenúva široký záber práce Drahomíra Fridrichová.
Ako často
Pes liečiteľ by mal vydržať aspoň dvadsať minút v jednej polohe. Pretože terapeutické sedenie je preňho psychicky náročné, nemal by pracovať dlhšie ako dva razy týždenne po jednej hodine. Aby sa mohol odreagovať, potrebuje oddych, prechádzky, ale aj hry. Väčšina psov neznesie kontakty s telesne alebo duševne postihnutým ľuďmi. Ich prejavy sú pre psov nezrozumiteľné, aj preto je canisterpia taká náročná na psychiku zvieraťa.
Odporúčanie lekára
Ako v praxi funguje canisterapia? „Pracujeme vždy na odporúčanie lekára, špeciálneho pedagóga, psychiatra či psychológa. Podľa toho, akú má klient diagnózu, pod vedením špecialistu určíme spôsob liečby, čas a cieľ, ktorý má psík vyriešiť. Každý pes má pracovnú knižku, presné záznamy z každej terapeutickej hodiny, aby sme vedeli, či liečba naozaj a ako pomáha, " vysvetľuje Drahomíra Fridrichová.
Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: Pravda - Robert Hüttner
