Trapasy, na ktoré nezabudnete

Klamať sa nevypláca

Alexandra (28) sa zoznámila s Marošom (30) cez internet. Chvíľu si spolu písali a potom nasledovalo prvé rande. "Aby som sa mu zapáčila, ani mi nenapadlo hovoriť mu len pravdu. Keď sa ma spýtal, či mám rada turistiku, nadšene som odpovedala, že áno. Čo na tom, že naposledy som bola v lese na strednej škole? A to už bolo naozaj veľmi dávno. V jeden pekný deň sme sa dohodli na stretnutí. No to, čo nasledovalo, bolo ako v zlom sne. Chcel mi spraviť radosť a tak zorganizoval výstup na jednu starú zrúcaninu. Už v polovici kopca som vedela, že toto je naše prvé a posledné rande v živote. Keď sme sa konečne dostali až na vrch, ledva som lapala po dychu, no bolo mi jasné, že už nikdy o sebe nebudem tvrdiť niečo, čo nie je pravda." hovorí Alexandra.

Čo tu robím? Bývam.
Niektoré zábavné príhody sa stali doslova rodinnou záležitosťou a z času na čas sa s obľubou rozprávajú i na spoločných stretnutiach. Na zoznámenie so svojím budúcim švagrom spomína Táňa (35). "Môj priateľ Peter (34) býval so svojím bratom v spoločnom byte. V začiatkoch nášho chodenia bol jeho brat práve na vojenčine a domov chodil veľmi málo, takže som nemala možnosť sa s ním stretnúť. Raz som prespala u Petra. Keďže on musel ísť ráno do práce a ja nie, po jeho odchode som ostala behať po byte len v tričku a nohavičkách. Zrazu niekto zazvonil. To bude asi poštárka, napadlo mi a tak som polonahá otvorila dvere. Na moje zdesenie tam nestála ona, ale fešný mladý muž. Dobrý deň, koho hľadáte, spýtala som sa zdvorilo. On mi s prekvapeným úsmevom odpovedal: Ja tu bývam, som Roman, Petrov brat. Zabudol som si kľúče a dúfal, že brat bude doma. A vy ste kto? dodal, i keď moja odpoveď mu už bola asi jasná."

Nečakané zblíženie
Kristína (30) spomína na zážitok, ktorý sa jej stal v autobuse MHD. "S kamarátkou sme cestovali k nej do Petržalky. Priznávam, autobusom necestujem často, a tak som si nevšimla, že niektoré sú už upravené na bezbariérový prístup. Pri nastupovaní doň sa mi v tej rýchlosti pošmykla noha a ja som skončila kľačiac na zemi. Rukami som pritom ovíjala nohu neznámeho mladíka a hlavu som mala zaborenú priamo v jeho rozkroku. Obaja sme boli červení od hlavy po päty. Keď to kamarátka uvidela, začala sa veľmi smiať, no mne to vtedy vtipné nebolo. Dnes sa na tom už zabávam, ale keď vchádzam do autobusu, pozerám sa poriadne pod nohy."

Dajte si pozor, komu sadnete do auta
Nepríjemný zážitok má Alena (25). Pri spomienke naň ju ešte i dnes oblieva studený pot. "Ráno som sa necítila dobre. Moje problémy so žalúdkom sa stupňovali a trápila ma i veľká plynatosť. Čakalo ma však dôležité pracovné stretnutie a pred ním ešte kaderníčka. Manžel ma k nej zaviezol a rozhodol sa zostať zatiaľ v aute. A práve keď som pekne učesaná od nej odchádzala, stretol ma najväčší trapas v mojom živote. V našom malom mestečku som dosť známa a tak si dávam pozor, aby sa mi nestalo niečo nepríjemné. Moja plynatosť sa však ohlásila v tej najnevhodnejšej chvíli, iba kúsok od nášho auta. Napadlo mi, že vydržím, veď dáma by si niečo také nikdy na verejnosti nedovolila. Uľavila som si až v ňom. Môj pocit slobody však trval len do vtedy, kým som zhrozene nezistila, že sedím v cudzom vozidle a vedľa mňa sedel prekvapený neznámy muž. Môj odchod odtiaľ trval naozaj len pár sekúnd. Večer však na mňa čakalo veľké prekvapenie. Pri našich dverách zazvonil mne už dôverne známy muž. V rukách držal moju kabelku (s dokladmi) so slovami, že som si ju zabudla, keď som z jeho auta utekala. Verte mi, ten pocit hanby bol naozaj strašný."

Text: Katarína Mikuškovičová pre oŽene.sk
Foto: Shutterstock