Lietadlo? Žiaden strach!

Keď príde rad na Ing. Dana Tomka (59), každý si pomyslí, nuž, tvoj sen sa len tak ľahko nesplní, lebo postaviť lietadlo, to nie je len tak. Sen Dana Tomka má totiž takúto podobu.

Noc pánskej jazdy

„Keď som na tvárach kamarátov videl pochybovačné úsmevy, hodil som do seba ešte ďalší pohárik slivovice a natvrdo to priklincoval. Chlapci, lenže ja nechcem postaviť hocijaké lietadlo, ale také, ktoré nemôže spadnúť. To ste mali vidieť tie vypúlené oči,“ spomína s úsmevom na noc venovanú tajným chlapským snom generálny riaditeľ firmy dosiaľ zameranej na výrobu podvozkov pre autonávesy a žeriavové veže. Od pánskej jazdy prešli asi tri mesiace, keď do kancelárie Dana Tomka vstúpili dvaja muži. Bez okolkov prešli rovno k veci: „Pán inžinier, počuli sme, že máte nezvyčajný sen, my vám ho pomôžeme splniť.“ Vrodená intuícia mu našepkávala, že tým dvom sa oplatí veriť.

„Dnes je jasné, že som stavil na dobrú kartu,“ teší sa inžinier Tomko zo svojho osudového rozhodnutia. Otec Ladislav (65) a syn Slavo (35) Dobrovičovci zo Sabinova prišli ako na zavolanie. Starší z dvojice vie o lietadlách toľko, koľko len o nich môže vedieť pilot, ktorý z kapitánskeho kresla šéfoval posádkam jakov, TU 134 a 154 i boeingom. Syn, absolvent fakulty výrobných technológií, vyrástol na letisku v Ražňanoch a ako vraví, skôr sedel otcovi na kolenách vo vetroni ako v kočíku.

Práve mladší Dobrovič na seba prevzal ťarchu zodpovednosti za skonštruovanie ultraľahkého lietadla. „Koncom osemdesiatych rokov sme s otcom na parížskom aerosalóne obdivovali skladačky športových lietadiel. Tam sme si položili otázku, čo keby sme si aj my doma v garáži sami postavili lietadlo? A jedného dňa stáli na našom dvore dokonca tri hornoplošníky, ktoré sme pokrstili Káčer, Plameniak a Pegas,“ spomína na priekopnícke kroky pri konštruovaní lietadiel Ing. Slavo Dobrovič, dnes hlavný konštruktér Viperu. Jeden z nich poháňal motor z legendárneho bakelitového trabanta...

Hra s gramami

Keď inžinier Tomko prijal ponuku a vypočul si predstavy dua Dobrovičovcov, potreboval im v prvom rade zadefinovať, o aké lietadlo má záujem. „Povedal som im, chlapi, má to byť ultraľahké lietadlo, ktorého hmot nosť nesmie prekročiť 450 kilogramov, ale pritom ako ultraľahké nesmie vyzerať. Musí byť pekné a moderne vybavené. A napokon som im zavelil to najdôležitejšie. Musí byť také bezpečné, že ani pri najzložitejšej poruche nesmie spadnúť.“

Slavo i jeho otec v tej chvíli pochopili, že majú pred sebou oveľa ťažšiu úlohu, ako očakávali. Najväčším problémom bolo získať superdural na konštrukciu. Na Slovensku sa nevyrába, preto sa museli poobzerať po výrobcoch v zahraničí. Vhodný motor typu Rotax so silou 80 – 100 koní našli u rakúskeho výrobcu, kabínu podľa ich návrhu zostrojili v Nemecku. „Celkom jasno ešte nemáme pri vrtuli, skúšame niekoľko typov. Laici netušia, aký význam má tvar vrtule na letové vlastnosti aj ekonomiku prevádzky lietadla,“ ozrejmuje nám tento problém hlavný konštruktér prešovského lietadla a jeho otec dodáva: „Aby sme neprekročili váhu 450 kilogramov, hľadáme najľahšie materiály, doslova sa hráme s gramami, lebo gram tu, gram tam a ušetríme zo päť-šesť kilogramov.“

Po zostrojení prvých troch prototypov je VIPER SD – 4 Leteckým úradom SR podrobený certifikačnému procesu, ktorý môže trvať aj rok.

Objednávky z celého sveta

„Na letecký veľtrh AERO 2007 do nemeckého Friedrichshafenu sme išli s malými dušičkami. Pravda, každý z nás sa nádejal, že ako nováčikovia sa pred renomovanými svetovými výrobcami nebudeme musieť za svoj výrobok hanbiť,“ hovorí o najkrajších chvíľach tohto skvelého projektu Daniel Tomko. Pri nasledujúcich slovách sa mu ešte aj teraz vzrušením zachveje hlas: „Úspech, aký sme na aerosalóne zažili, sme skutočne nečakali. Nášmu lietadlu, ktoré má dolet 750 kilometrov, sa tam otvorilo nebo doslova nad celým svetom. Na stole mám dnes objednávky z USA, Nemecka, Francúzska, Portugalska, Talianska i zo severu Európy. Pôvodne sme uvažovali vyrábať týždenne jedno lietadlo, ale od tohto zámeru musíme rýchlo ustúpiť, pretože takýmto tempom by sme stihli vyhovieť sotva tretine záujemcov...“

Na záver sme trojici mužov, ktorí stáli pri zrode úspešného projektu, položili dosť podstatnú otázku. Kto si bude môcť dovoliť kúpiť toto lietadlo? Odpoveď Dana Tomka iste poteší mnohých priaznivcov lietania: „Kto má peniaze na BMW strednej triedy, bude mať dosť aj na naše lietadlo. Ale kým aj to najdrahšie auto môže na cestách havarovať, nášmu lietadlu sa to stať nemôže. V prípade poruchy vystreľovací systém otvorí padák a lietadlo s posádkou hladko dosadne na zem.“