Presunúť na hlavný obsah

Zdravá výživa nie sú diéty

Zdravie a relax

Nezdravé jedlo, nepravidelná strava a málo pohybu. To sú hlavné dôvody, prečo pribúdajú chorobvy ako vysoký krvný tlak, obezita, diabetes či rakovina.

Zdravie človeka je totiž zo šesťdesiatich percent ovplyvňované prostredím a podiel výživy z toho tvorí približne štyridsať percent.

Začiatok roka mnohí berú ako ideálny čas na zmenu životného štýlu, ku ktorému zdravá výživa nepochybne patrí. Lekári a odborníci na výživu však upozorňujú, že zdravá výživa nie sú diéty. "Zdravá výživa je dlhodobý, respektíve celoživotný štýl stravovania a preferencie potravín so zameraním na vysokú nutričnú kvalitu, pestrosť a plnú výživovú hodnotu," hovorí odborník na výživu Peter Minárik. "Jej cieľom je prevencia závažných civilizačných chorôb."

Diéta je dlhodobá alebo krátkodobá forma stravovania, ktoré sa aplikujú pri niektorých chorobách. "Dlhodobou formou diéty je napríklad diabetická diéta. Celoživotnou je napríklad bezlepková diéta. Diéta s obmedzením tuku je nutrične nevyvážená a jej prísne formy sú vhodné skôr na krátkodobé použitie, napríklad v rekonvalescencii po akútnom zápale pankreasu," vysvetľuje doktor Minárik. Termín redukčná diéta nie je práve najšťastnejší. Zvádza totiž k falošnej predstave o krátkom trvaní a rýchlom schudnutí. Poraziť obezitu totiž možno jedine celoživotným nízkoenergetickým stravovaním. Lepším výrazom je preto "redukčná výživa" alebo "redukčné stravovanie".

Správna výživa je podľa Minárika neoddeliteľnou súčasťou životného štýlu. Ten má na niektoré choroby zásadný vplyv. Ide napríklad o nádorové ochorenie hrubého čreva či o cukrovku. Aj keď sa tieto choroby spájajú s našou genetickou výbavou, sami môžeme ovplyvniť, do akej miery budeme svoje telo zaťažovať vonkajšími zásahmi. Aj keď môžeme mať genetický predpoklad ochorieť, pomocou vyváženej stravy sa dá nástup ochorenia odsunúť do neskoršieho veku alebo výrazne ovplyvniť jeho závažnosť.

Pestrá strava je základ
Odborníci na výživu odporúčajú pri zostavovaní jedálneho lístka dbať nielen na typ potravín, ale aj na spôsob ich spracovania. Strava by mala byť pestrá a mala by zohľadňovať zdravotný stav, vek a fyzickú námahu konkrétneho človeka. Dôležité je jesť pravidelne, s pauzami medzi jedlami približne dve až tri hodiny.

Do svojho jedálneho lístka by mal každý, kto sa chce zdravo stravovať, zahrnúť aj vlákninu. Vedci totiž zistili, že priaznivo pôsobí na fungovanie tráviaceho traktu a zloženie črevnej mikroflóry. Pre zdravie prospešné probiotické baktérie je rovnako dôležitá ako živná pôda pre rastliny. Navyše zefektívňuje obranu organizmu proti premnoženiu baktérií, ktoré by nám mohli škodiť. A nielen to. Znižuje vysoký cholesterol a krvný cukor. Je dôležitou súčasťou obrany proti rakovine hrubého čreva a optimalizáciou črevnej mikroflóry sa podieľa na lepšej imunite.
Účinnou zbraňou môžu byť funkčné potraviny. "Funkčné potraviny sú typickým predstaviteľom zdravej výživy človeka," vraví doktor Minárik. "Mali by sme ich jesť každý deň v plnej šírke a v dostatočnom množstve." Ide o skupinu potravín, ktoré okrem základnej funkcie nasýtenia a výživy organizmu majú preukázateľne zdravotne prospešné účinky. Dokážu zlepšiť zdravotný stav a telesnú alebo duševnú pohodu a znížiť riziko chorôb.

"Patria sem potraviny, ktorých pozitívne účinky sú prítomné pri bežne konzumovaných množstvách," hovorí Minárik. "Okrem probiotických potravín sem patria napríklad aj potraviny s obsahom sóje, ktorá je bohatá na fytochemikálie s rozličnými zdraviu prospešnými funkciami, ale aj celozrnné cereálie fortifikované vápnikom, železom a ďalšími minerálnymi alebo stopovými prvkami. A v neposlednom rade sú to prebiotiká, ktoré sú považované za nefermentovateľné a nestráviteľné rastlinné sacharidy, ktoré majú priaznivý vplyv tým, že podporujú rast a aktivitu jedného alebo viacerých prospešných probiotických baktérií v hrubom čreve. "Sú nimi aj rastlinné potraviny bohaté na látky s antioxidačnou schopnosťou, z ktorých najznámejšie sú vitamín C, vitamín E, karotenoidy alebo polyfenoly a flavonoidy a niektoré druhy rastlinných margarínov, ktoré sú obohatené o nenasýtené mastné kyseliny a celozrnné obilniny s nízkym glykemickým indexom," dodáva doktor Peter Minárik.

Ako výživa ovplyvňuje zdravie
• nadmerný príjem energie vedie k obezite
• vysoký príjem živočíšnych tukov v strave zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, podieľa sa na vzniku aterosklerózy – najznámejší je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda
• nadmerný príjem energie a vysoký príjem nasýtených tukov spájame so vznikom rakoviny prsníkov, vaječníkov, hrubého čreva a konečníka
• vysoký príjem jednoduchých cukrov zvyšuje výskyt zubného kazu
• vysoký príjem soli je spojovaný so vznikom vysokého krvného tlaku a rakoviny žalúdka
• nízky príjem vápnika a vitamínu D môže viesť ku vzniku osteoporózy
• nízky príjem jódu hrá úlohu pri poruchách štítnej žľazy

Odporúčané hodnoty denného energetického príjmu
Pre ženy
Vek 19 až 34 rokov 35 až 54 rokov nad 55 rokov
Energia (kJ) 9 000 až 11 000 8 500 až 10 000 8 000
Bielkoviny (g) 70 až 80 65 až 75 65
Sacharidy (g) 320 až 385 310 až 355 290
Tuky (g) 65 až 85 60 až 75 55
Pre mužov
Vek 19 až 34 rokov 35 až 54 rokov nad 55 rokov
Energia (kJ) 11 000 až 14 000 10 000 až 13 000 9 000
Bielkoviny (g) 80 až 100 75 až 95 70
Sacharidy (g) 410 až 500 365 až 460 330
Tuky (g) 75 až 105 70 až 100 60

Text: Dorota Hudecová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK